Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho rwandský náprotivok Paul Kagame v Paríži spoločne odhalili pamätník obetiam genocídy v Rwande z roku 1994.
Tento akt na brehu rieky Seina prichádza ako súčasť dlhodobého úsilia Francúzska uznať zlyhanie pri ignorovaní varovaní pred masakrami, ktoré si vyžiadali státisíce ľudských životov. Informuje o tom aj agentúra TASR.
Obe hlavy štátov sa počas ceremónie priamo vyjadrili k tragickej minulosti, ktorá ich krajiny dlhé desaťročia rozdeľovala.
Emmanuel Macron ocenil súčasný stav diplomacie a hovoril o bezprecedentnom zmierení medzi oboma národmi. Podľa jeho slov nový pamätník predstavuje vyvrcholenie dlhého a vytrvalého hľadania historickej pravdy.
Ako však píše aj portál France24, Macron pripomenul, že samotné odhalenie diela neznamená definitívny koniec tohto zložitého procesu.
Slúži skôr ako dôležitý mílnik na ceste, ktorú obe krajiny úspešne otvorili verejnosti. „Tento pamätník, hoci je úspechom, nie je koncom. Je to míľnik na ceste, ktorú sme otvorili,“ vyhlásil francúzsky prezident pred prítomnými hosťami.
Paul Kagame ocenil snahu svojho parížskeho hostiteľa prevziať spravodlivý podiel zodpovednosti a vyzdvihol jeho osobnú odvahu. Rwandský líder v minulosti opakovane obviňoval Francúzsko zo spoluúčasti na vtedajšom krviprelievaní, no tentoraz zvolil zmierlivý tón.
Poznamenal, že vtedajšia pasivita nebola chybou iba jedného jediného štátu. Podľa jeho vyjadrenia vtedy zlyhalo mnoho iných krajín, avšak žiadna z nich nezašla v priznaní vlastnej historickej roly tak ďaleko ako práve Francúzsko.
Kagame zdôraznil, že postaviť sa pravde si vyžaduje veľkú statočnosť, keďže takéto kroky pravidelne vyvolávajú odpor u osôb, ktoré sa odmietajú zodpovedať. „Čeliť historickej zodpovednosti si vyžaduje skutočnú odvahu, pretože to vyvoláva tvrdý odpor tých, ktorí sa musia zodpovedať,“ dodal rwandský prezident.
Samotné umelecké dielo s názvom Archív navrhla portugalská umelkyňa Grada Kilombová, ktorá tvorí v Berlíne. Pamätník pozostáva z dvoch stél z čiernej mosadze a nesie vyrytú poctu stovkám tisícov mužov, žien a detí, ktorí zahynuli počas masového vraždenia.
Text na tomto diele pripomína, že na mieste symbolicky odpočívajú hlasy, slová, spomienky, zážitky, pocity a nádeje všetkých obetí aj osôb, ktoré vyhladzovanie prežili. „Tu, ako v archíve, spočívajú hlasy a slová, spomienky a zážitky, pocity a nádeje obetí a tých, ktorí prežili,“ uvádza vyrytý nápis.
“Prežili sme peklo a svetoví vojaci nás nechali napospas osudu”
Počas pietneho aktu vystúpili s prejavmi aj samotní preživší, ktorých osobné výpovede hlboko zasiahli publikum.
S trasúcim sa hlasom opísala vtedajšie udalosti Jeanne Uwimbabazi, ktorá mala v čase vypuknutia etnických čistiek šestnásť rokov. Celá her rodina vtedy zahynula a ona sama unikla smrti len s ťažkými zraneniami, s ktorými ju neskôr evakuovali do Francúzska.
Vo svojej reči otvorene opísala pocit absolútneho opustenia zo strany medzinárodného spoločenstva. Spomenula, ako mierové sily Organizácie Spojených národov opustili vystrašených ľudí ukrytých v budove školy, ktorú okamžite obkľúčili milície Hutuov.
Podľa nej by pritom vtedy stačila samotná prítomnosť vojakov OSN na to, aby ich ochránila pred istou smrťou.
K dôležitosti neustáleho pripomínania si minulosti sa vyjadril aj francúzsko-rwandský hudobník a spisovateľ Gael Faye. Ten priamo na mieste upozornil, že spoločnosť musí spomienkové aktivity neustále rozvíjať a upevňovať.
Varoval pred politickou neistotou, pretože nikto nedokáže predpovedať, aké politické garnitúry sa v budúcnosti dostanú k moci a akým spôsobom sa pokúsia zmeniť alebo úplne prekrútiť doterajšie oficiálne historické príbehy.
Krvavé etnické čistky v Rwande odštartovali v apríli roku 1994, kedy milície etnika Hutuov začali likvidovať menšinových Tutsiov.
Spúšťačom masového vraždenia bolo zostrelenie lietadla nad mestom Kigali, v ktorom zahynul rwandský prezident Juvénal Habyarimana.
Brutálne vyhladzovanie trvalo až do júla, kedy hlavné mesto dobyl Rwandský vlastenecký front pod vedením Kagameho.
Dlhodobé spory ohľadom podielu viny na tejto tragédii viedli v minulosti dokonca k tomu, že obe krajiny v rokoch 2006 až 2009 kompletne prerušili všetky vzájomné diplomatické styky.
Francúzska kriminálka opäť otvára vyšetrovanie prezidentovej vdovy
Historická komisia v roku 2021 potvrdila, že Francúzsko pod vedením vtedajšieho prezidenta Françoisa Mitterranda v rwandskej kríze fatálne zlyhalo, hoci nenašla dôkazy o priamej spoluúčasti na samotnom vraždení.
Podľa historika Vincenta Duclerta je odhalenie parížskeho pamätníka mimoriadne silným krokom, ktorým sa táto tragédia stáva trvalou súčasťou verejnej histórie krajiny.
Francúzske súdy už na základe princípu univerzálnej jurisdikcie odsúdili niekoľko rwandských občanov za ich podiel na vtedajších zverstvách.
Justičné orgány pokračujú v právnych krokoch voči podozrivým osobám aj v súčasnosti. V máji 2026 súdy nariadili obnovenie takmer dvadsať rokov trvajúceho vyšetrovania, ktoré sa zameriava na vdovu po bývalom rwandskom prezidentovi Habyarimanovi.
Žena žije na území Francúzska už od roku 1998 a dlhodobo čelí vážnym podozreniam, že bola priamo zapojená do plánovania a organizovania genocídy.
