Nehoda vlakov, ku ktorej došlo v novembri pri Pezinku, sa stala predmetom záverečnej správy ministerstva dopravy. Vyšetrovacie zistenia jasne ukázali, že bezprostrednou príčinou tragédie bola chyba rušňovodiča osobného vlaku, ktorý prešiel návestidlo v polohe „Stoj“ a vstúpil do dráhy rozbehnutého expresu. Napriek tomu, že vinník bol identifikovaný, odborníci upozorňujú, že incident odhalil hlbšie systémové problémy slovenskej železničnej siete, nedostatočne moderné zabezpečovacie technológie a kritický nedostatok personálu.
Priame dôsledky chyby rušňovodiča boli zmiernené včasnou reakciou vodiča prichádzajúceho expresu, ktorý okamžite aktivoval rýchločinné brzdenie. Výpovede odborníkov zároveň poukazujú na psychologický faktor: vinný rušňovodič pri zistení hroziacej zrážky opustil svoju kabínu a presunul sa do uličky vo vlaku, čo je podľa špecialistu prirodzená reakcia na stres a pud sebazáchovy, informuje TA3.
„To je štandardné najradikálnejšie možné riešenie. Rušňovodič uteká tam, kde je chránený,“ hovorí odborník na železnice Jiří Kubáček .
Hoci bola trať vybavená moderným zabezpečovacím systémom ETCS, motorový vlak ho nemal nainštalovaný, a teda nedošlo k automatickému zastaveniu vlaku pred návestidlom.
„Keby tam to zariadenie bolo, tak ho to návestidlo vôbec nepustí,“ informuje odborník.
Tento systém, ktorý by dokázal predísť podobnej nehode, je nákladný, samotná mobilná jednotka pre jeden vlak presahuje pol milióna eur. Vyšetrovanie zároveň odhalilo, že výpravca sa pokúsil kontaktovať rušňovodiča až v okamihu, keď sa zrážka stala nevyhnutnou. Predpisy jasne stanovujú, že výpravca má informovať vodiča o meškaní či dopravnej situácii skôr, aby sa predišlo ohrozeniu života a majetku. Hoci dnes majú výpravcovia k dispozícii vysielačky, komunikácia v kritických momentoch zlyhala.
Odborníci na železnice poukazujú aj na pracovné podmienky rušňovodičov. Vinník nehody bol v čase incidentu v službe už desať hodín, čo zvyšuje riziko nepozornosti a únavy. Kritika smeruje aj na systém školení a kontrol, ktorý podľa niektorých odborníkov iba formálne plní predpisy, no reálne neodstraňuje riziká.
„Po tých desiatich hodinách už človek nemusí byť tak dokonale koncentrovaný ako keď ráno vstane vyspatý z postele,“ hovorí Kubáček.
Slovenská železničná infraštruktúra sa navyše nachádza v kritickom stave. Hoci sa modernizoval vozidlový park, koľaje, mosty a výhybky pretrvávajú v havarijnom stave. Nedostatočné investície do bežnej údržby a prevažovanie veľkých projektov s vysokou cenou na malom množstve úsekov zvyšujú riziko ďalších incidentov. Odborníci varujú, že ak sa prístup k správe železníc nezmení, stav infraštruktúry sa bude zhoršovať ešte ďalšie desaťročie, pričom sa bude znižovať únosnosť mostov a obmedzovať kapacita nákladnej dopravy.
Incident pri Pezinku tak poukazuje nielen na individuálne pochybenie rušňovodiča, ale aj na dlhodobé systémové nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestujúcej verejnosti a efektívnosť železničnej dopravy na Slovensku.
