Projekt vysokorýchlostnej železnice medzi Budapešťou, Bratislavou, Prahou a Varšavou sa opäť dostáva do pozornosti. Vlaky by mohli jazdiť rýchlosťou 250 až 320 km/h, no slovenskí analytici upozorňujú, že veľká časť prínosov závisí od dohody s Rakúskom a Českom.
Myšlienka vysokorýchlostnej železnice naprieč krajinami V4 sa opäť vracia do hry. Ako informoval maďarský portál VG.hu, projekt by mohol prepojiť Budapešť, Bratislavu, Prahu a Varšavu novou železničnou osou, po ktorej by vlaky jazdili rýchlosťou 250 až 320 km/h.
Na Slovensku tému spracoval aj portál oPeniazoch.sk, podľa ktorého projekt znovu otvoril nový maďarský premiér Péter Magyar na summite krajín V4 v Gödöllő.
Magyar sa odvolával na dokument s názvom Railway Corridors in V4 Countries – Proposal for Strategic Cooperation. Ten vychádza z rozsiahlej štúdie uskutočniteľnosti pripravenej ešte v roku 2021. Podľa bývalého komunikačného riaditeľa maďarských železníc MÁV Dániela Lopperta nejde o nový nápad, ale o výsledok niekoľkoročných technických, ekonomických, environmentálnych a dopravných analýz.
Do Prahy približne za dve hodiny
Podľa maďarskej koncepcie by nová vysokorýchlostná trať bola oddelená od dnešnej železničnej siete. Slúžiť by mala najmä diaľkovým a medzinárodným vlakom.
Z Budapešti by sa do Bratislavy dalo dostať približne za hodinu a pol. Cesta do Viedne by trvala menej ako dve hodiny, do Prahy približne tri a pol hodiny a do Varšavy asi päť a pol hodiny. Pri niektorých spojoch bez zastavenia by sa cesta z Budapešti do Varšavy mohla skrátiť na približne štyri a pol hodiny.
Pre Slovensko je zaujímavé najmä spojenie Bratislavy s Prahou. Podľa zverejnených odhadov by sa cesta mohla skrátiť približne na dve hodiny.

Slovenská časť má stáť približne 4 miliardy eur
Slovenskú časť projektu v marci 2026 hodnotil Útvar hodnoty za peniaze. Podľa jeho hodnotenia pripravili Železnice Slovenskej republiky štúdiu uskutočniteľnosti novej vysokorýchlostnej trate v preferovanej alternatíve za približne 4 miliardy eur s DPH.
Projekt je rozdelený na dve etapy. Prvá za približne 1,9 miliardy eur počíta s modernizáciou železničného uzla Bratislava a výstavbou novej trate z Lamača do Zohoru. Súčasťou má byť aj nová stanica Bratislava-Západ pri Stupave.
Druhá etapa za približne 2,1 miliardy eur má priniesť napojenie stanice Bratislava-Západ na trať do Rakúska a výstavbu novej vysokorýchlostnej trate smerom do Česka pozdĺž diaľnice D2. Táto časť by bola projektovaná na rýchlosť 320 km/h.
Najväčšia otázka je dohoda so susedmi
Slovenskí analytici upozorňujú, že veľká časť očakávaných prínosov závisí od toho, či Rakúsko a Česko presmerujú svoje vysokorýchlostné vlaky cez Slovensko. Väčšina prínosov projektu sa dostaví len v prípade, ak by vlaky medzi Rakúskom a Českom jazdili cez slovenské územie. Bez takejto dohody by využitie najdrahšej časti trate mohlo byť výrazne nižšie.
To je kľúčové najmä pri úseku novej trate pozdĺž diaľnice D2 a pri stanici Bratislava-Západ. Práve táto časť má potenciál najmä ako spoločný slovensko-rakúsky projekt alebo projekt financovaný z účelových európskych zdrojov.
Ak by sa nepodarilo zabezpečiť presmerovanie vlakov a spoločné financovanie, hrozí, že Slovensko zaplatí veľkú časť infraštruktúry, z ktorej budú hlavné prínosy čerpať tranzitní cestujúci medzi Rakúskom a Českom.
Niektoré úseky dávajú zmysel aj samostatne
ÚHP však projekt neodmieta ako celok. Za potrebnú považuje najmä modernizáciu bratislavského železničného uzla. Ten má kapacitné problémy bez ohľadu na to, či sa vysokorýchlostná trať napokon postaví v plnom rozsahu.
Analytici zároveň upozorňujú na cezhraničný úsek Sekule – Rakvice pri českej hranici. Ten by tvoril železničný obchvat Kútov a Břeclavi a podľa ÚHP by priniesol až približne 80 % celkovej časovej úspory projektu.
Slovensko má dlhodobo problémy s modernizáciou existujúcich tratí, kapacitou uzlov, nákladnou dopravou aj stavom regionálnych spojení. Ak by sa miliardy eur použili na projekt, ktorého najväčšie prínosy závisia od medzinárodných dohôd, mohlo by to odsunúť iné priority.
Analytici preto odporúčajú postupnú etapizáciu. Slovensko by si podľa nich malo zachovať územnú rezervu pre budúcu výstavbu, koordinovať ďalšie kroky s Rakúskom a Českom a hľadať najefektívnejšie riešenie uzla Bratislava.
Najbližšie roky tak ukážu, či sa vysokorýchlostná železnica cez Slovensko posunie z politických vyhlásení a štúdií bližšie k realite, alebo zostane ďalším veľkým dopravným plánom na papieri.


