Po niekoľkých dňoch, počas ktorých bol vzduch nad Slovenskom citeľne zhoršený, prichádza pozitívna zmena. Saharský prach, ktorý ovplyvňoval počasie aj viditeľnosť, sa začína postupne vytrácať.
Ešte donedávna bolo jeho množstvo nad naším územím výrazné. V stredu sa koncentrácie pohybovali až okolo 1000 miligramov na meter štvorcový, čo znamená, že nad každým štvorcovým metrom sa nachádzal približne jeden gram prachových častíc. Aj vo štvrtok dopoludnia zostávali hodnoty pomerne vysoké – približne 500 miligramov na meter štvorcový, hoci už išlo o citeľné zlepšenie. Informuje o tom portál iMeteo.
Prečo bol vzduch zakalený?
Za zhoršenou kvalitou ovzdušia stál prirodzený jav, pri ktorom sa prach zo Sahary dostáva do Európy. Prenáša ho teplé prúdenie vzduchu zo severnej Afriky, ktoré ho dokáže vyniesť do vyšších vrstiev atmosféry a následne transportovať na veľké vzdialenosti.
Počas uplynulých dní sa prach postupne dostával aj do nižších vrstiev, čo spôsobilo typický zakalený vzhľad oblohy, slabšie slnečné žiarenie a zníženú priehľadnosť ovzdušia.
Mnohí si jeho prítomnosť všimli aj bez meraní. Jemný prach sa usádzal na vozidlách, parapetoch či oknách a zanechával typický povlak. Okrem estetického efektu môže tento jav ovplyvniť aj zdravie – najmä u citlivejších skupín, ako sú alergici alebo ľudia s respiračnými problémami.
Zlepšenie už počas štvrtka
Situácia sa však začína meniť k lepšiemu. Množstvo prachových častíc nad Slovenskom postupne klesá a výraznejší pokles sa očakáva už počas štvrtka.
Najväčšie zlepšenie by malo prísť večer, keď koncentrácie klesnú pod hranicu 100 miligramov na meter štvorcový. To by malo znamenať návrat k výrazne čistejšiemu vzduchu a jasnejšej oblohe.
V nasledujúcich dňoch by sa už saharský prach nad Slovenskom nemal objavovať vo výraznej miere. Atmosféra sa tak postupne stabilizuje a vráti do bežného stavu bez výrazného znečistenia. Po krátkom období zhoršenej kvality ovzdušia si tak môžu ľudia opäť vydýchnuť – doslova aj obrazne.
Ako sa prach dostal nad Slovensko?
Za celým javom stálo výrazné juhozápadné prúdenie, ktoré transportovalo prachové častice zo severnej Afriky až do strednej Európy. Najprv sa nachádzali vo vyšších vrstvách atmosféry, no postupne prenikali nižšie, čo spôsobilo zakalenú oblohu a zhoršenú dohľadnosť.
Prach sa začal objavovať už koncom marca a postupne sa jeho koncentrácia zvyšovala. Po krátkom zlepšení na Veľký piatok, keď bola obloha mimoriadne čistá a viditeľnosť dosahovala až 150 kilometrov, sa situácia opäť zhoršila. Biela sobota bola skôr „hnedá“ a Veľkonočná nedeľa priniesla ešte vyššie hodnoty prachu, najmä na východe krajiny. Píše web iMeteo.
Hoci množstvo prachu bolo tentoraz výrazné, podobné javy nie sú na Slovensku ojedinelé. Vedecké štúdie potvrdzujú, že saharský prach sa do oblasti Karpatskej kotliny dostáva pravidelne, najmä pri špecifických meteorologických podmienkach.
S výskytom saharského prachu sa často spájajú aj rôzne konšpiračné teórie. Niektorí ľudia si ho zamieňajú s takzvanými chemtrails, čo však odborníci jednoznačne odmietajú. Kondenzačné pruhy za lietadlami sú podľa vedcov prirodzeným javom. Vznikajú kombináciou vodnej pary a častíc z výfukových plynov v špecifických podmienkach atmosféry. Ich tvar, hustota aj trvanie závisia od teploty, vlhkosti či prúdenia vzduchu.
Tieto pruhy existujú od začiatkov letectva, nie sú nebezpečné pre zdravie a nejde o žiadne tajné rozprašovanie chemikálií. Podporujú to aj početné vedecké štúdie a oficiálne stanoviská.
Prečo prach reaguje na magnet?
Jedným z častých argumentov na internete je tvrdenie, že saharský prach obsahuje „umelé“ kovové častice. Odborníci však vysvetľujú, že ide o prirodzený jav. „Vetrom unášaný saharský prach obsahuje zmes častíc zdvihnutých z povrchu zeme (severnej) Afriky a navyše zmiešaných s antropogénnym znečistením ovzdušia, keď je prach unášaný na severozápad smerom do Európy či Veľkej Británie,“ uviedla profesorka Barbara Maherová, riaditeľka Centra pre environmentálny magnetizmus a paleomagnetizmus na Lancasterskej univerzite pre agentúru Reuters.
Charakteristickú červenkastú farbu prachu spôsobuje hematit – minerál, ktorý je slabo magnetický. Okrem neho sa môžu v prachu nachádzať aj ďalšie minerály. „Prach môže obsahovať aj silnejšie magnetické minerály, magnetit a maghemit,“ uviedol profesor Richard Harrison, vedúci katedry vied o Zemi na Cambridgeskej univerzite.
Saharský prach sa pravidelne objavuje aj v médiách v súvislosti s klimatickými zmenami. Vedci však upozorňujú, že jednoznačné závery zatiaľ neexistujú. Podľa odborníka Parringtona zatiaľ neexistuje jasný dôkaz, ako presne rozširovanie Sahary alebo klimatické zmeny ovplyvňujú množstvo prachu v atmosfére. „Neexistuje jasný obraz o tom, ako presne rozširovanie púšte ovplyvňuje zdroje prachu,“ vysvetľuje. Uvádza web EuroNews.
Prach často pochádza z konkrétnych oblastí, napríklad z depresie Bodélé v Čade, kde sú vhodné podmienky na jeho zdvihnutie do atmosféry. Vyššie teploty, sucho či nízka vlhkosť pôdy môžu tento proces podporovať, najmä v kombinácii so zlým hospodárením s pôdou. Zároveň sa objavujú úvahy, že zmeny v atmosférickej cirkulácii by mohli zvýšiť pravdepodobnosť, že sa saharský prach dostane až do Európy.
„Pokiaľ viem, neexistujú presvedčivé štúdie, ktoré by jasne preukázali, ako odlesňovanie, dezertifikácia či iné faktory ovplyvňujú množstvo minerálneho prachu v atmosfére, takže ide stále o otvorenú otázku,“ dodáva Parrington.
Jav, ktorý ešte presne nepoznáme
Saharský prach tak zostáva prírodným fenoménom, ktorý je síce dobre pozorovateľný, no jeho presné súvislosti s klimatickými zmenami zatiaľ nie sú úplne preskúmané.
Isté však je, že podobné epizódy budeme zažívať aj naďalej – a vždy budú vyvolávať nielen zhoršenú kvalitu ovzdušia, ale aj množstvo otázok a mýtov.
