Slováci pracujú za rovnakých podmienok ako ich susedia, no na účet im napokon príde výrazne menej peňazí. Nové porovnania krajín Vyšehradskej štvorky ukazujú, že zamestnanci na Slovensku sú v regióne na tom najhoršie. Hoci firmy za pracovníkov platia vysoké sumy, samotní ľudia z toho často veľa nepocítia. Rozdiel medzi tým, koľko stojí zamestnanec firmu a akú výplatu si reálne odnesie domov, sa na Slovensku neustále zväčšuje.
Situácia je o to paradoxnejšia, že náklady na zamestnávanie sa u nás približujú krajinám ako Česko, no mzdy zostávajú výrazne nižšie. Pri rovnakej cene práce dostane slovenský zamestnanec v priemere o stovky eur menej než jeho český kolega. Ešte výraznejšie znie porovnanie s Poľskom, ktoré má nižšie náklady práce, no zamestnanci tam zarábajú najviac z celej V4. Ani Maďarsko, ktoré patrí medzi krajiny s najnižšími nákladmi na pracovnú silu, už Slovensko v platoch neprekonáva len tesne. Priemerný maďarský pracovník si podľa údajov odnesie viac peňazí ako Slovák, píše portál Tvnoviny.sk.
Pozrime sa na čísla. Hoci sú náklady na prácu na Slovensku porovnateľné s Českom, priemerné hrubé mzdy u nás zaostávajú približne o 355 eur. V Poľsku sú pritom celkové náklady na zamestnanca dokonca mierne nižšie, no tamojší pracovníci majú v rámci regiónu najvyššie priemerné zárobky. Prekvapením je aj Maďarsko. Napriek tomu, že tam firmy platia za pracovnú silu najmenej zo susedných krajín, priemerný zamestnanec si mesačne zarobí asi o 155 eur viac než Slovák.
Ekonomickí analytici upozorňujú, že problém nie je iba vo výške samotných miezd. Zamestnávanie na Slovensku sa postupne stáva čoraz drahším pre firmy aj podnikateľov. Okrem klasických daní a odvodov pribúdajú ďalšie povinnosti, ktoré výrazne navyšujú náklady zamestnávateľov. Firmy dnes platia nielen vyššie odvody, ale musia financovať aj rekreačné poukazy, športové benefity či dlhšie obdobie práceneschopnosti zamestnancov. To všetko podľa odborníkov vytvára tlak na podnikateľské prostredie a znižuje konkurencieschopnosť krajiny.
„Našim cieľom nie je ukázať len na dane a odvody, ale ukázať, že existujú aj iné náklady, napríklad rekreačné a športové poukazy, aj to, že zamestnávateľ musí po novom hradiť 14 dní práceneschopnosti, je to niečo, čo vstupuje do nákladov a predražuje zamestnávanie na Slovensku, a tým aj záujem investorov,“ hovorí Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Najväčší problém vzniká pri kvalifikovaných pracovníkoch. Tí čoraz častejšie porovnávajú podmienky v okolitých krajinách a zisťujú, že za rovnakú prácu môžu za hranicami zarobiť podstatne viac. Český pracovný trh sa preto pre mnohých Slovákov stáva atraktívnejšou voľbou. Rozdiel pritom nespočíva len vo vyšších platoch, ale aj v tom, že zamestnancom po odpočítaní daní a odvodov zostáva viac peňazí.
„Vlády nie sú schopné dostať pod kontrolu verejné výdavky, a potom sa utiekajú k tomu, aby neustále zvyšovali príjmy, a to sa dá len buď zvýšením daní alebo odvodov. V okolitých štátoch zatiaľ až také výrazné zmeny nevidíme, z tohto pohľadu sa situácia na Slovensku pre zamestnávanie o niečo zhoršila,“ povedal Vlachynský.
Podľa analytikov sa situácia zhoršuje aj preto, že štát nedokáže dostatočne kontrolovať verejné výdavky a neustále hľadá nové príjmy do rozpočtu. Tie následne získava najmä cez vyššie dane, odvody alebo nové povinnosti pre firmy. V okolitých krajinách pritom také výrazné zvyšovanie zaťaženia zamestnávateľov zatiaľ nevidno, čo Slovensko dostáva do nevýhodnej pozície v boji o investorov aj pracovnú silu.
Dôsledky rastúcich nákladov pociťujú najmä malé firmy a gastroprevádzky. Majitelia podnikov hovoria o tom, že po pandémii sa situácia dramaticky zmenila. Ľudia začali menej míňať, návštevnosť prevádzok klesla a náklady medzitým neustále rastú. Mnohí podnikatelia priznávajú, že dnes fungujú na hrane prežitia a každé ďalšie zvýšenie odvodov alebo minimálnej mzdy ich dostáva pod ešte väčší tlak.
Typickým príkladom sú malé kaviarne či reštaurácie, kde mzdy zamestnancov tvoria obrovskú časť všetkých nákladov. Prevádzkovatelia upozorňujú, že problémom už nie sú len samotné platy, ale aj príplatky za sviatky, víkendy či financovanie dovoleniek. Zamestnávateľ musí často platiť vysoké príplatky aj počas dní, keď je návštevnosť slabšia a podnik nevytvára dostatočný zisk.
Niektorí podnikatelia preto pristupujú k prepúšťaniu alebo pracujú vo vlastných prevádzkach sami, aby znížili náklady. Obávajú sa, že ak bude tlak na firmy pokračovať, mnohé menšie podniky nemusia ďalšie roky prežiť. Rast minimálnej mzdy síce pomáha zamestnancom, no pre malé prevádzky znamená ďalší finančný nápor, ktorý len prehlbuje neistotu.
Z toho vyplýva, že ak budú kvalifikovaní ľudia naďalej odchádzať za lepšími podmienkami do zahraničia a firmy budú zápasiť s čoraz vyššími nákladmi, Slovensko môže postupne strácať konkurencieschopnosť v regióne. Ekonomické rozdiely medzi krajinami V4 sa tak môžu ešte viac prehĺbiť a slovenskí zamestnanci budú mať stále väčší pocit, že za rovnakú prácu dostávajú najmenej.
