Občania Slovenskej republiky mali od vzniku samostatného štátu možnosť vyjadriť svoj názor v celoštátnom referende deväťkrát. Napriek tomu, že ide o jeden z najvýznamnejších nástrojov priamej demokracie, platným sa zatiaľ stalo iba jediné referendum. Aby bolo možné referendum vôbec vyhlásiť, musí petíciu podpísať najmenej 300-tisíc oprávnených voličov alebo o jeho konaní rozhodne Národná rada SR.
Už začiatkom júla čaká Slovensko v poradí desiate referendum. Voliči budú odpovedať na dve otázky. Prvá sa týka zrušenia doživotnej renty pre predsedu vlády a ďalších ústavných činiteľov, druhá navrhuje opätovné zriadenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Prvé referendum prišlo rok po vzniku Slovenska
Prvé celoštátne referendum sa uskutočnilo v októbri 1994. Vyhlásil ho vtedajší prezident Michal Kováč a občania v ňom rozhodovali o návrhu zákona, ktorý mal zaviesť povinnosť preukazovať pôvod finančných prostriedkov pri kúpe podnikov alebo iného majetku. Hoci išlo o tému s výrazným spoločenským dosahom, hlasovanie neprinieslo záväzný výsledok. Dôvodom bola nízka účasť voličov, ktorá nedosiahla ústavou stanovenú hranicu, píše STVR.
Referendum z roku 1997 sprevádzali spory
Jednou z najkontroverznejších udalostí v histórii slovenských referend bolo hlasovanie v roku 1997. Občania mali rozhodovať o štyroch otázkach. Tri sa týkali bezpečnostnej politiky Slovenska a jeho postoja k vstupu do Severoatlantickej aliancie (NATO), štvrtá mala preveriť podporu priamej voľby prezidenta.
Práve posledná otázka sa však stala predmetom ostrého politického konfliktu. Vtedajšia vládna garnitúra vedená Vladimírom Mečiarom s jej zaradením nesúhlasila. Ministerstvo vnútra preto rozoslalo do volebných miestností hlasovacie lístky iba s prvými tromi otázkami. Ústredná komisia pre referendum následne skonštatovala, že hlasovanie neprebehlo v súlade so zákonom, a referendum sa tak zapísalo do dejín ako jedno z najspornejších v novodobej histórii Slovenska.
V ďalších rokoch nasledovali dve referendá, v ktorých sa občania vyjadrovali k privatizácii strategických štátnych podnikov a k možnosti vypísať predčasné parlamentné voľby. Ani jedno z nich však nepritiahlo dostatočný počet voličov, a preto ich výsledky neboli právne záväzné.
Jediné úspešné referendum otvorilo Slovensku cestu do Európskej únie
Historicky jediným platným referendom na Slovensku zostáva hlasovanie z mája 2003 o vstupe krajiny do Európskej únie. K volebným urnám vtedy prišlo viac ako 52 percent oprávnených voličov, čím bola prvýkrát splnená podmienka potrebnej účasti.
Väčšina hlasujúcich podporila členstvo Slovenska v Európskej únii, čo sa následne premietlo do vstupu krajiny do európskeho spoločenstva 1. mája 2004. Právni odborníci tento výsledok označujú za jedno z najvýznamnejších rozhodnutí občanov od vzniku samostatnej republiky, keďže zásadne ovplyvnil ďalšie politické aj ekonomické smerovanie štátu.
Ďalšie referendá zostali neplatné
Krátko po úspešnom európskom referende sa v apríli 2004 konalo ďalšie hlasovanie, tentoraz o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR. Ani v tomto prípade sa však nepodarilo dosiahnuť potrebnú účasť voličov.
Rovnaký osud postihol aj referendum v roku 2010, v ktorom občania rozhodovali o viacerých návrhoch. Medzi nimi bolo zrušenie koncesionárskych poplatkov, zníženie počtu poslancov parlamentu zo 150 na 100, obmedzenie poslaneckej imunity či zavedenie možnosti hlasovať vo voľbách prostredníctvom internetu. Napriek intenzívnej kampani zostala volebná účasť pod hranicou potrebnou na platnosť výsledkov.
Referendum o rodine rozdelilo spoločnosť
V roku 2015 nasledovalo referendum iniciované Alianciou za rodinu. Voliči sa vyjadrovali k trom otázkam týkajúcim sa manželstva osôb rovnakého pohlavia, možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi a práva rodičov rozhodovať o účasti detí na vyučovaní sexuálnej výchovy.
Hoci väčšina zúčastnených hlasovala za navrhované riešenia, nízka účasť spôsobila, že referendum nebolo platné. Napriek tomu sa stalo významným spoločenským medzníkom a výrazne prehĺbilo verejnú diskusiu medzi konzervatívnou a liberálnou časťou spoločnosti.
Posledné referendum preveroval Ústavný súd
Zatiaľ posledné referendum sa uskutočnilo v januári 2023 na základe petície iniciovanej vtedajšou opozičnou stranou Smer-SD. Pôvodne obsahovalo dve otázky – jednu o bezodkladnom skončení mandátu vlády a druhú o možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom alebo uznesením Národnej rady SR.
Prezidentka Zuzana Čaputová však požiadala Ústavný súd SR o preskúmanie ústavnosti navrhovaných otázok. Súd následne rozhodol, že otázka týkajúca sa demisie vlády nie je v súlade s ústavou, a preto sa do referenda nedostala.
Občania tak hlasovali už len o možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu. Ani tentoraz však účasť neprekročila potrebnú hranicu a referendum sa stalo ďalším z radu neplatných hlasovaní.
Desiate referendum preverí záujem voličov
Slovensko tak vstupuje do svojho desiateho celoštátneho referenda s bilanciou, podľa ktorej bolo za viac ako tri desaťročia úspešné iba jedno jediné hlasovanie. Aj tentoraz preto nebude pozornosť upriamená len na samotné otázky, ale aj na volebnú účasť. Práve prekročenie hranice nadpolovičnej účasti oprávnených voličov zostáva najväčšou výzvou všetkých referend konaných na Slovensku.
