Najbližšie roky môžu patriť medzi najteplejšie v histórii meraní. Klimatológovia upozorňujú, že silnejúci jav El Niño sa spojí s pokračujúcim globálnym otepľovaním, čo môže zvýšiť riziko vĺn horúčav, sucha, požiarov aj extrémnych zrážok. Podľa projekcií OSN a britskej meteorologickej služby je veľmi pravdepodobné, že svet v rokoch 2026 až 2030 opakovane prekročí hranicu oteplenia 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
Svetová meteorologická organizácia upozorňuje, že nasledujúce päťročné obdobie môže priniesť ďalšie mimoriadne teplé roky. Podľa nových klimatických projekcií existuje vysoká pravdepodobnosť, že Zem v najbližších rokoch opakovane prekročí hranicu, ktorú medzinárodné klimatické dohody označujú za bezpečnostný limit.
Ide o oteplenie o 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu. Túto hranicu stanovila Parížska klimatická dohoda z roku 2015 ako dlhodobý cieľ, ktorý sa posudzuje v priemere za približne dvadsať rokov.
Projekcie OSN a britského Met Office však ukazujú, že priemerná globálna teplota v období rokov 2026 až 2030 má až 75-percentnú pravdepodobnosť, že túto hodnotu prekročí.
Jeden z najbližších rokov môže prekonať rekord z roku 2024
Podľa WMO je až 91-percentná šanca, že aspoň jeden z nasledujúcich piatich rokov presiahne hranicu 1,5 °C.
Ešte výraznejšie varovanie sa týka teplotných rekordov. Organizácia odhaduje 86-percentnú pravdepodobnosť, že niektorý z rokov do roku 2030 prekoná rekord najteplejšieho roka, ktorý bol zaznamenaný v roku 2024.
Každý rok do roku 2030 by sa podľa projekcií mohol pohybovať približne medzi 1,3 až 1,9 °C nad úrovňou z konca 19. storočia.
Klimatologička Melissa Seabrook z britského Met Office upozorňuje, že hranica 1,5 °C nie je náhlym zlomom, po ktorom by sa všetko okamžite zmenilo. Zároveň však dodáva, že každá ďalšia desatina stupňa zvyšuje rozsah a závažnosť dôsledkov.
Viac horúčav, sucha aj extrémnych udalostí
Prekročenie hranice 1,5 °C podľa vedeckých správ zvyšuje riziko úmrtí, ohrozenia zdravia, straty druhov aj poškodenia citlivých ekosystémov.
Mimoriadne zraniteľné sú napríklad koraly a ľadovce, ktoré môžu reagovať aj na pomerne malé zmeny teploty.
Klimatologička Friederike Otto z Imperial College London upozorňuje, že celý rok alebo viac nad hranicou 1,5 °C môže priniesť široké spektrum extrémov, ktoré prekročia to, čo ľudia zažili v minulosti. Podľa nej sú mestá na takéto udalosti stále nedostatočne pripravené.
Extrémne horúčavy už v súčasnosti zasahujú aj Európu. Organizácia OSN vyzvala kontinent, aby sa zbavil závislosti od fosílnych palív, keďže veľké časti Európy opakovane čelia nezvyčajne vysokým teplotám.
Francúzsko aj Spojené kráľovstvo zaznamenali najteplejší májový deň v histórii meraní. Výrazne teplejšie než klimatický normál bolo aj v chladnejších oblastiach, napríklad v Osle.
Podľa Otto nesú tieto rekordné horúčavy jasný podpis klimatickej zmeny. Teploty okolo 35 °C v Spojenom kráľovstve počas jari označuje za mimoriadne nezvyčajné, pričom zdôrazňuje, že klimatická zmena robí vlny horúčav častejšími, dlhšími a intenzívnejšími.
Akú úlohu zohráva El Niño?
El Niño je prirodzený klimatický jav, pri ktorom sa otepľujú časti stredného Tichého oceánu. Táto zmena následne ovplyvňuje počasie v mnohých regiónoch sveta a dočasne zvyšuje globálne teploty.
Aktuálne krátkodobé predpovede počítajú s tým, že sa čoskoro vytvorí silná fáza El Niño. Podľa WMO by mohla pretrvať až do roku 2028.
Aj preto klimatológovia očakávajú, že rok 2027 by mohol prekonať teplotný rekord z roku 2024.
El Niño však podľa vedcov nie je hlavnou príčinou dlhodobého otepľovania. Meteorológovia odhadujú, že typický jav El Niño môže krátkodobo zvýšiť priemernú globálnu teplotu približne o 0,1 až 0,2 °C. To je výrazne menej než nárast spôsobený ľudskou činnosťou, ktorý globálnu povrchovú teplotu zvýšil približne o 1,3 až 1,5 °C oproti predindustriálnemu obdobiu.
Friederike Otto zdôrazňuje, že El Niño prichádza a odchádza, no klimatická zmena sa bude zhoršovať dovtedy, kým ľudstvo neprestane spaľovať fosílne palivá.
Silný El Niño môže podľa odborníkov ovplyvniť aj riziko lesných požiarov.
Dr. Theodore Keeping z Imperial College London upozorňuje, že silná fáza tohto javu môže výrazne zvýšiť pravdepodobnosť požiarov v neskoršej časti roka. Keďže globálna požiarna sezóna sa v mnohých regiónoch ešte len rozbieha, kombinácia rýchleho nástupu tepla a očakávaného El Niño môže znamenať mimoriadne náročný rok.
Požiare pritom neohrozujú iba ľudí priamo v zasiahnutých oblastiach. Ich dym môže zhoršovať kvalitu ovzdušia stovky kilometrov od ohniska a spôsobovať vážne zdravotné problémy.
Ako príklad sa uvádzajú austrálske požiare z roku 2019. Priamo pri nich zomrelo 33 ľudí, no dym z požiarov spôsobil ďalších 417 nadmerných úmrtí a tisíce hospitalizácií v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
Arktída sa otepľuje omnoho rýchlejšie
Klimatické projekcie neupozorňujú iba na tropické či mierne pásmo. Mimoriadne rýchle zmeny čakajú aj Arktídu.
Modely založené na približne 200 počítačových simuláciách z 13 klimatických modelov ukazujú, že Arktída sa otepľuje asi 3,5-krát rýchlejšie než zvyšok sveta.
Dôvodom je najmä úbytok snehu a ľadu, ktoré doteraz odrážali slnečné žiarenie späť do vesmíru. Keď ich ubúda, povrch absorbuje viac tepla a otepľovanie sa ešte zrýchľuje.
Zimy v Arktíde boli v období rokov 2020 až 2025 v priemere o 1,2 °C teplejšie než priemer rokov 1991 až 2020. WMO očakáva, že najbližších päť zím bude v Arktíde približne o 2,8 °C teplejších než tento nedávny normál.
Správa zároveň predpokladá ďalší úbytok arktického morského ľadu počas letných mesiacov.
Amazónii hrozí sucho a požiare
Výrazné varovanie sa týka aj Amazonskej panvy. Podľa správy tam treba počítať s teplejšími a nezvyčajne suchými podmienkami.
To môže mať vážne dôsledky nielen pre miestnych obyvateľov, ktorí sú od Amazonie existenčne závislí, ale aj pre celú planétu.
Amazonia dnes zohráva dôležitú úlohu pri pohlcovaní oxidu uhličitého z atmosféry. Ak sa však región bude prehrievať a vysušovať, stúpne riziko požiarov a ekosystém sa môže z časti riešenia zmeniť na ďalší zdroj klimatického problému.
Nie všetky regióny čaká rovnaký typ rizika.
Africký Sahel, ktorý v minulosti zažíval výrazné sucho, môže podľa projekcií dostať viac zrážok než obvykle. To však nemusí byť iba dobrá správa.
Ak budú dažde príliš intenzívne, môžu vyvolať záplavy a ďalšie škody.
Vedci hovoria o varovaní, nie o vzdialenej hrozbe
Klimatológovia sa zhodujú, že najbližšie roky môžu priniesť kombináciu viacerých rizík naraz. Silný El Niño môže dočasne zvýšiť teploty, no dlhodobý trend určuje najmä ľudská činnosť a spaľovanie fosílnych palív.
Preto podľa odborníkov nejde len o krátkodobú epizódu počasia, ale o ďalšie varovanie, že klimatická zmena už dnes mení podobu sveta.
Extrémne horúčavy, požiare, suchá, topenie ľadu aj zmeny v zrážkach môžu byť v nasledujúcich rokoch častejšie a intenzívnejšie. A hoci El Niño raz zoslabne, globálne otepľovanie bude pokračovať dovtedy, kým sa neznížia emisie, ktoré ho poháňajú.
