Dotkne sa zhoršujúca sa situácia so zdravotnými sestrami v nemocniciach pacientov? Slovenské zdravotníctvo stojí pred demografickou a personálnou priepasťou.
Najnovšie prognózy Ministerstva zdravotníctva SR načrtávajú katastrofický scenár, podľa ktorého bude v systéme do roku 2040 chýbať takmer 20-tisíc zdravotných sestier.
Súčasný stav je už teraz kritický
Jedným z riešení by podľa informácií STVR mohol byť príchod odborníkov z Ukrajiny. Problém je, že aj štyri roky po začiatku vojny u našich susedov zostávajú ich diplomy a skúsenosti uväznené v spleti prísnych predpisov Európskej únie.
Súčasný stav je pritom už teraz kritický. V nemocniciach a ambulanciách po celom Slovensku momentálne chýba približne 2 800 sestier. Ak sa pozrieme na medzinárodné porovnania, Slovensko výrazne zaostáva za vyspelým svetom.
„Keď sa pozeráme na štatistiky OECD a Eurostatu, vidíme, že priemer sestier v rámci EÚ je 8,4 sestry na tisíc obyvateľov. My podľa týchto štatistík máme 5,4 sestier,“ vysvetľuje alarmujúce rozdiely Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA).
Na Slovensku to neplatí
Mnohé zdravotníčky, ktoré na Slovensko prišli z Ukrajiny, majú za sebou dekády praxe a vysokú špecializáciu. Po prekročení hraníc však narážajú na realitu, v ktorej ich odbornosť prestáva papierovo existovať.
„Prišli ste ako sestra vyššej triedy, na Slovensku to však neplatí,“ hovorí Olha Ubasnikova, jedna z mnohých ukrajinských sestier, ktoré sa snažia uplatniť v našom systéme.
Podobnú skúsenosť má aj Anna Porytska, ktorá bola vo svojej vlasti sestrou vyššej kategórie. Slovenská komora sestier však v tomto smere neustupuje z nárokov na vzdelanie. „Oni nemajú vzdelanie, ktoré zodpovedá požiadavkám na vzdelanie sestier v rámci EÚ,“ tvrdí Lazorová.
Nemocnice volajú po zmene pravidiel
Tento rozpor spôsobuje, že aj skúsené sestry z Ukrajiny končia na pozíciách praktických sestier – asistentiek. Ani dosiahnutie tohto statusu však nie je jednoduché. Iryna Pavelko, ďalšia zo sestier, potvrdzuje, že proces uznávania diplomu je nesmierne vyčerpávajúci.
Najväčšie slovenské nemocnice volajú po uvoľnení pravidiel, aby dokázali udržať oddelenia v prevádzke. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Eva Kliská priznáva, že o téme rokujú s kompetentnými už roky.
„Možno je na zváženie, či by nebolo vhodné tieto skúšky trochu zjednodušiť, aby neboli také náročné,“ ozrejmila.
Porušenie európskych smerníc
Ministerstvo zdravotníctva SR sa však bráni tým, že má zviazané ruky legislatívou z Bruselu. Podľa rezortu nie je možné vytvárať špeciálne podmienky len pre jednu národnosť bez toho, aby nedošlo k porušeniu európskych smerníc.
„Zjednodušenie procesu je možné len v medziach smernice Európskej únie. V rámci platných pravidiel postupujeme maximálne ústretovo s dôrazom na zachovanie kvality a bez možnosti použitia pozitívnej diskriminácie. Z konania nie je možné vyňať, ani osobitne zvýhodniť len sestry z Ukrajiny,“ spresnila hovorkyňa rezortu Veronika Daničová.
Ak to neurobíme my, urobí to iná krajina
Slovensko však v boji o zdravotnícky personál nie je samo. Susedné krajiny, ako Poľsko či Nemecko, tiež zápasia s nedostatkom sestier a ich procesy adaptácie cudzincov môžu byť pružnejšie.
„Mali by sme im viac vychádzať v ústrety. Ak to neurobíme my, urobí to iná krajina,“ varuje pred pasivitou štátu Tomáš Král, hovorca siete nemocníc Penta Hospitals.
Pokiaľ sa Slovensku nepodarí nájsť kompromis medzi prísnymi štandardmi EÚ a potrebou naplniť stavy v nemocniciach, hrozí, že prognóza o chýbajúcich 20-tisíc sestrách sa stane tvrdou realitou skôr, než sa rok 2040 priblíži.
