Robert Fico (Smer-SD) zatiaľ drží koaličné opraty. To, že oslabuje svojich koaličných partnerov, zrejme patrí k jeho predvolebnej stratégii. Súčasný premiér sa netají tým, že chce vyhrať aj ďalšie parlamentné voľby. To, či sú jeho plány reálne, napovedia už onedlho komunálne voľby.
Robert Fico je späť v politickom sedle. Jeho schopnosť prispôsobiť sa dobe ho štyrikrát vyniesla do premiérskeho kresla a raz dokonca dokázal postaviť jednofarebnú vládu. On sám hovoril, že z politiky odíde, ale neurobil to ani potom, čo bol naňho spáchaný atentát.
“Rozhodne je to aj o jeho politických schopnostiach. Byť predsa štyrikrát premiérom na Slovensku nie je až taký jednoduchý jav. Mali sme tu viacnásobných premiérov, či už Vladimíra Mečiara alebo Mikuláša Dzurindu, ale nikoho takého úspešného ako Roberta Fica. Čiže svedčí to aj o tom, že sa dokáže prispôsobiť dobe,“ zdôraznil v relácii Kanal1 hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Politológ UCM v Trnave Jozef Lenč upozorňuje aj na to, že ak Robert Fico aj zo sedla vypadne, tak vie znova doňho naskočiť. Výhoda Fica je podľa neho v tom, že vie presne, akým spôsobom reagovať na dianie v politike, ktoré sa deje či už na domácej alebo zahraničnej scéne, a dokáže sa týmto veciam prispôsobiť.
“Nota bene v situácii, keď tí ostatní aktéri slovenskej politiky, či už tí, ktorí sú na jeho strane, to znamená často jeho koaliční partneri, prípadne tí, ktorí sú v opozícii, nie sú dostatočne zruční v kontexte práve toho robenia politiky a nezriedka buď len reagujú na to, čo robí Robert Fico, alebo pokorne súhlasia s tým, čo robí Robert Fico, ak sú súčasťou jeho koalície,” doplnil Jozef Lenč.
Spoločné vládnutie je ťažké najmä pre Ficových koaličných partnerov. Predseda SNS Andrej Danko už dlhšie tvrdí, že Robertovi Ficovi prestal rozumieť. Líder národniarov už vo vláde so Smerom-SD bol a zo spoločnej koalície odchádzal oslabený a Fico posilnený. Podobný osud mu hrozí aj teraz.
„Prestávam Ficovi rozumieť, vládu však nerozbijem,“ zopakoval viackrát Danko.
Prieskumy preferencií dnes naznačujú, že SNS by vo voľbách skončila mimo parlamentu. A to ju ešte čaká búrlivá politická jeseň, riešenie problému s ministrom životného prostredia a rokovania o štátnom rozpočte.
“Ja si nepamätám koalíciu, v ktorej by to koaličný partner Roberta Fica prežil. Či už hovoríme o rokoch 2006 – 2010, kedy do zabudnutia išlo aj Hnutie za demokratické Slovensko, aj Slovenská národná strana, ktorá sa síce tesne vtedy ešte do parlamentu dostala, ale už bola v opozícii a potom sa z parlamentu stratila,” skonštatoval Klus.
Podobný osud zažil v rokoch 2016-2020 aj Most-Híd a život mimo parlamentu si opäť vyskúšala aj SNS. Preferencie klesajú aj koaličnému Hlasu-SD, ktorý od volieb klesol asi o polovicu. Vývoj preferencií teda potvrdzuje, že byť s Ficom v koalícii jeho politickým partnerom neprospieva.
“A zoberme si tú krízu, ktorú ustali na konci minulého roku alebo ešte na jeseň minulého roku. To je prejavom politickej geniality Roberta Fica. Nebojím sa to povedať. Neviem si predstaviť, že by situáciu riešili iní lídri, ktorých sme tu za posledné obdobie mali. Teda, že dokázal stiahnuť dve ministerstvá pod seba a urobiť z ministrov v podstate nezávislých ministrov, ako sa oni prezentujú, a zároveň tým zariadiť stabilnú väčšinu v parlamente – to je husársky kúsok,” dodal Martin Klus.
Zámer alebo strategická chyba?
Napriek negatívnym skúsenostiam z minulosti je zaujímavé, že politickí partneri zostávajú s Robertom Ficom až do konca.
“Zaujímavosťou pri tom všetkom je, že paradoxne až do vlastného konca, ale do konca volebného obdobia som myslel prioritne a robia to rovnako servilne ako v minulosti. No a to, akým spôsobom ich Robert Fico pripravil o ministerstvá, je niečo, čo si ani pred niekoľkými rokmi nedovolil. A v tomto prípade to urobil dokonca ešte aj s veľmi slabým až žiadnym odporom zo strany svojich koaličných partnerov,” vysvetlil Lenč.
Preferencie Hlasu-SD a SNS postavili pred Fica úlohu poobzerať sa po alternatívnych partneroch. Z opozičného politického spektra by alternatívnym partnerom do koalície mohla byť Republika. Má to však jeden háčik – obidve strany sa bijú o rovnakého voliča. A to isté platí aj v prípade Smeru a SNS a Smeru a Hlasu-SD. Otázne je aj to, akú atmosféru vytvorí predvolebné súperenie týchto strán.
“Takže nemusí to viesť k spoločnej koalícii. A Nota bene to môže nakoniec aj spôsobiť to, že nemusí to byť Smer, kto nakoniec so svojimi preferenciami bude tým, kto si bude vyberať budúcich koaličných partnerov, ale môže to byť pokojne aj Republika. Takže tých premenných je ešte stále veľa,” uzavrel pre Kanal1 politológ Jozef Lenč.
Aj keď sa komunálna politika vymyká z typického rámca tej celoštátnej, komunálne voľby môžu istým spôsobom otestovať silu politických strán a naznačiť trendy a nálady voličov. V prospech Roberta Fica môže hrať to, že má kontrolu nad ministerstvom financií, čo je vo volebnom roku mimoriadne dôležité. Okrem toho bude od 1. júla predsedať V4, ktorá, zdá sa, otvorila novú kapitolu. A súboj s Bruselom o ekonomické témy môže byť aj doma dôležitejší, ako politické témy, ktoré strany rozdeľujú.
