Záhadný prípad z obce Bijacovce, ktorý v uplynulých týždňoch vyvolal obrovský rozruch po celom Slovensku, má podľa polície definitívny koniec. Napriek oficiálnemu stanovisku vyšetrovateľov však rodina zosnulého Františka stále odmieta veriť, že všetko prebehlo tak, ako tvrdia úrady. Pozostalí sú presvedčení, že muž bol pri prvom pochovaní ešte nažive a z hrobu sa im snažil dať o sebe vedieť.
Príbeh, ktorý pôsobil ako scéna z hororu, sa začal odohrávať krátko po pohrebe 67-ročného Františka. Rodina začala na cintoríne počuť zvláštne zvuky vychádzajúce spod zeme. Dcéra zosnulého spolu s ďalšími príbuznými tvrdí, že pri návšteve hrobu zaznamenali búchanie a nejasné zvuky, ktoré ich okamžite vydesili. Situácia mala byť natoľko zvláštna, že pri hrobe zasahovali aj policajti a hasiči, píše Plus JEDEN DEŇ.
Rodina opisovala momenty, pri ktorých mali pocit, že zosnulý reaguje na ich hlas. Podľa príbuzných sa po zaklopaní na náhrobný kameň z útrob hrobu ozvali zvuky pripomínajúce odpoveď. Práve tieto okamihy v nich vyvolali presvedčenie, že František mohol byť v čase prvého pohrebu ešte živý. Pozostalí tvrdia, že muž oficiálne zomrel na sepsu, no dodnes veria, že tragédia mohla mať úplne iný priebeh.
Zdroj: FB/Televízne noviny TV Markíza
Po prvotných desivých momentoch sa hlas podobný odpovedi už viac neozval, no rodina naďalej tvrdila, že z hrobu bolo počuť klopanie a rôzne šramoty. Neobvyklé okolnosti nakoniec viedli až k exhumácii tela. Františkove pozostatky boli vyzdvihnuté z hrobu a prevezené na pitvu, ktorá mala objasniť, či skutočne existuje možnosť, že muž mohol byť pochovaný zaživa.
Minulý týždeň sa v Bijacovciach konal druhý pohreb. Hrob bol opäť zasypaný vencami a na cintoríne zavládol pokoj, no v rodine zostali silné emócie, pochybnosti a presvedčenie, že ich blízky sa snažil komunikovať ešte po pochovaní. Dcéra zosnulého dokonca prišla s vlastnou teóriou, podľa ktorej smrť definitívne spôsobila až samotná pitva po exhumácii. Tvrdí, že pred prvým pohrebom pitva vykonaná nebola a podľa nej práve následný zásah lekárov pripravil jej otca o život.
Pozostalých zároveň pobúrili reakcie verejnosti na sociálnych sieťach a v diskusiách, kde ich mnohí ľudia označovali za bláznov alebo ich obviňovali z vymýšľania. Rodina však trvá na tom, že zvuky z hrobu nepočuli iba oni, ale aj prítomní policajti a hasiči. Vdova po Františkovi tiež stojí za verziou rodiny a tvrdí, že okamihy na cintoríne patrili k najdesivejším chvíľam jej života.
Nie všetci obyvatelia obce však veria tomu, že mohlo dôjsť k pochovaniu živého človeka. Skeptickejší susedia upozorňujú na to, že Františkovo telo bolo pred prvým pohrebom niekoľko dní uložené v chladiacom boxe, čo by podľa nich vylučovalo možnosť prežitia. Mnohých preto prekvapilo už samotné rozhodnutie úradov povoliť exhumáciu.
Odborníci z pohrebných služieb a forenzného prostredia zároveň ponúkli viacero racionálnych vysvetlení zvláštnych zvukov. Podľa nich mohli byť príčinou hlodavce pohybujúce sa pod zemou, pohyb rakvy v dôsledku podzemnej vody alebo prirodzené zvuky vznikajúce v pôde. Tieto vysvetlenia však rodinu nepresvedčili.
Definitívne stanovisko napokon poskytla polícia. Vyšetrovateľom sa po druhej obhliadke tela a výsledkoch pitvy nepodarilo potvrdiť žiadne okolnosti, ktoré by naznačovali inú príčinu smrti než tú pôvodne stanovenú. Podľa oficiálnych záverov teda František nezomrel zaživa a prípad je z pohľadu zákona uzavretý.
Napriek tomu zostáva v Bijacovciach silný pocit tajomstva a nevysvetlených otázok. Rodina zosnulého je totiž presvedčená, že to, čo na cintoríne počuli, nebola náhoda ani výplod fantázie. Hoci vyšetrovanie skončilo, pre pozostalých sa celý prípad zrejme nikdy definitívne neuzavrie.
