Poplatky u lekárov sú na Slovensku dlhodobo citlivou témou. Mnohí pacienti si už zvykli, že pri návšteve ambulancie platia v hotovosti rôzne sumy za objednanie, administratívne úkony či prednostné vyšetrenie.
Problém však vzniká vo chvíli, keď nie je jasné, či sú tieto peniaze riadne evidované a kontrolované. Najnovšie zistenia verejného ochrancu práv ukazujú, že štát má pri dohľade nad takýmito platbami vážne medzery.
Ombudsman Róbert Dobrovodský upozornil, že finančná správa má v praxi veľmi obmedzené možnosti, ako preverovať podozrenia z neevidovaných alebo nezdanených poplatkov v ambulanciách. Situáciu označil za vážny problém, ktorý môže negatívne zasahovať do práv pacientov.
„Ak kontrolný orgán sám konštatuje, že v praxi len veľmi obmedzene dokáže preverovať zdaňovanie poplatkov v ambulanciách, ide o vážny signál,“ upozornil Róbert Dobrovodský na openiazoch.sk.
Celá téma sa otvorila po tom, čo ombudsman požiadal Finančné riaditeľstvo SR o podrobnejšie informácie k postupom finančnej správy. Zaujímalo ho najmä to, ako štát reaguje na podozrenia zo zatajených príjmov v zdravotníctve a či existuje systém sledovania možných daňových únikov pri poplatkoch od pacientov.
Ukázalo sa, že kontrola je v mnohých prípadoch komplikovaná. Finančná správa priznala, že miestne zisťovanie v ambulanciách býva často prakticky nemožné. Dôvodov je viacero:
- zdravotný stav pacienta je individuálny a ťažko overiteľný,
- medzi objednaním a vyšetrením môže uplynúť dlhý čas,
- nie vždy existuje odporúčanie od všeobecného lekára,
- kontrolóri finančnej správy nemajú jednoduché podmienky na priamu kontrolu v ambulanciách.
Práve tieto okolnosti podľa ombudsmana vytvárajú priestor, v ktorom pacient zostáva vo veľmi slabej pozícii.
Kontrol je málo a porušenia zákona sa objavujú
Z údajov finančnej správy vyplýva, že počas minulého roka bolo zaznamenaných 35 podnetov týkajúcich sa možného nezdaňovania poplatkov v zdravotníctve. Napriek tomu sa uskutočnilo len päť kontrol u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V troch prípadoch sa pritom potvrdilo porušenie zákona.
Okrem týchto preverovaní prebehli ešte ďalšie tri kontroly mimo podaných podnetov. Aj tam sa v jednom prípade zistili nedostatky. Čísla podľa verejného ochrancu práv naznačujú, že problém nemusí byť ojedinelý.
Ešte zaujímavejší je pohľad na obdobie rokov 2020 až 2025. Finančná správa za tento čas vykonala 51 miestnych zisťovaní a až v 22 prípadoch našla porušenie zákona. Väčšina týchto kontrol však súvisela s akciou zameranou na používanie systému e-kasa ešte v roku 2020.
Ombudsman zároveň upozornil, že štát doteraz nevytvoril špeciálnu metodiku na kontrolu poplatkov v zdravotníctve. Finančná správa podľa jeho slov nerobila ani samostatnú analýzu rizík spojených s nezdaňovaním peňazí vyberaných od pacientov.
To znamená, že systém funguje skôr reaktívne. Úrady sa venujú najmä jednotlivým podnetom, ale chýba širší plán, ktorý by problém riešil systematicky.
Mnohí pacienti pritom opisujú podobné skúsenosti. Nie vždy dostanú doklad z e-kasy, niekedy im ambulancia vystaví len ručne napísaný papierik a v niektorých prípadoch nedostanú potvrdenie vôbec. Práve absencia riadneho dokladu môže neskôr výrazne skomplikovať dokazovanie.
Dôkazné bremeno zostáva na pacientovi
Jedným z najväčších problémov podľa ombudsmana je fakt, že podnet občana často nestačí ako dôkaz pri kontrole ambulancie. Finančná správa totiž uviedla, že samotné oznámenie pacienta nie je automaticky evidované v systéme e-kasa a nemožno ho priamo použiť ako relevantný dôkaz.
Takýto prístup podľa verejného ochrancu práv ešte viac oslabuje postavenie ľudí, ktorí sa rozhodnú na podozrivé praktiky upozorniť. Pacient sa tak môže dostať do situácie, keď síce zaplatil hotovosť, no bez oficiálneho dokladu nedokáže nič preukázať.
Dobrovodský preto upozorňuje, že ochrana práv pacientov nemôže fungovať len na princípe individuálnych sťažností. Ak štát nedokáže efektívne preverovať podozrenia a vytvoriť jasné pravidlá kontroly, celý systém zostáva podľa neho iba formálnou ochranou bez reálneho účinku.
Ombudsman chce o svojich zisteniach informovať Národnú radu SR aj ministra financií. Zároveň zdôrazňuje potrebu viacerých zmien:
- spresnenie pravidiel pri vyberaní poplatkov,
- silnejší a efektívnejší dohľad nad ambulanciami,
- jednotné metodické postupy pri kontrolách,
- lepšiu ochranu pacientov pri podávaní podnetov.
Téma poplatkov v zdravotníctve tak opäť otvára otázku, či má pacient na Slovensku pri platení za zdravotnú starostlivosť dostatočné garancie a či štát dokáže zabezpečiť férové a transparentné pravidlá pre všetkých.
