Pripravované referendum, ktoré sa má uskutočniť v lete, rozvírilo politickú scénu a vyvolalo ostré reakcie aj zo strany bývalého ministra hospodárstva a zakladateľa SaS Richarda Sulíka. Ten dal jasne najavo, že sa na hlasovaní nezúčastní, pričom svoje rozhodnutie podložil viacerými konkrétnymi argumentmi a zároveň nešetril kritikou smerom k aktuálnej vláde.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa rozhodol referendum bojkotovať, je podľa neho absencia zásadnej otázky, ktorá sa týkala predčasných volieb. Práve tú považuje za kľúčovú tému, ktorá mala byť predmetom verejného rozhodovania. Jej vyradenie z referenda vníma ako zásadný nedostatok, ktorý podľa neho výrazne oslabuje jeho význam a relevanciu, píše Pluska.sk.
Zdroj: FB/Richard Sulík
Opatrnejší postoj zaujal k otázke obnovy špeciálnych bezpečnostných a justičných inštitúcií, konkrétne Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. Hoci uznáva, že ide o dôležitú tému, zdôrazňuje, že riešenie by malo byť v rukách budúcej vlády, nie aktuálnej. Vyjadril zároveň nedôveru voči súčasnému vedeniu štátu, že by tieto inštitúcie obnovilo v podobe, ktorá by zaručovala ich nezávislosť a efektívnosť.
„Nech si nikto nemyslí, že Robert Fico s Matúš Šutaj Eštok tam inštalujú Čurillu s Ďurkom,“ povedal Sulík.
Najostrejšie sa však vyjadril k otázke zrušenia doživotnej renty pre premiéra, ktorá je jednou z hlavných tém referenda. Sulík upozornil na ekonomickú stránku celej iniciatívy a poukázal na nepomer medzi nákladmi na referendum a samotnou výškou renty. Podľa jeho prepočtov by suma vyplácaná premiérovi vo forme renty počas dlhšieho obdobia dosiahla približne milión eur (4-tisíc eur mesačne), zatiaľ čo organizácia referenda môže stáť štát viac než desať miliónov eur. V tomto kontexte označil celý proces za neefektívny z pohľadu verejných financií.
V závere svojej kritiky použil aj expresívne prirovnanie smerom k premiérovi Robert Fico, keď naznačil, že zmysel referenda by bol opodstatnený len v extrémne absurdnej situácii. Týmto výrokom nepriamo poukázal na svoje vnímanie fungovania vlády, ktoré označuje za pomalé a nedostatočne efektívne.
„Toľko má stáť referendum. Čiže ak by nám tu vládla korytnačka, tak by to malo zmysel,“ hovorí Sulík. Samotnú prácu premiéra prirovnal k pomalému a neefektívnemu riadeniu štátu.
Samotné referendum sa má konať začiatkom júla a občania v ňom budú rozhodovať o dvoch otázkach. Prvá sa týka zrušenia doživotnej renty pre najvyšších ústavných činiteľov vrátane premiéra, druhá smeruje k obnoveniu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Pôvodne sa uvažovalo aj o otázke predčasných volieb, no tá napokon nebola pripustená.
Vyhlásenie referenda inicioval prezident Peter Pellegrini na základe petície, ktorú podporili stovky tisíc občanov. Za iniciatívou stojí mimoparlamentná strana Demokrati, ktorá presadzovala širší rozsah otázok, než aký sa napokon dostal na hlasovacie lístky. Oprávnení voliči budú môcť rozhodovať o uvedených témach za podmienky, že sa na hlasovaní zúčastní nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Práve táto podmienka však tradične predstavuje jednu z najväčších výziev pre úspešnosť referend na Slovensku.
Celá situácia tak opäť poukazuje na hlboké názorové rozdiely medzi politickými aktérmi, ale aj na otázku, do akej miery sú referendá efektívnym nástrojom riešenia zásadných politických a spoločenských tém.
