Sobotné referendum sa skončilo neplatne. K urnám prišlo 705 227 voličov, čo predstavuje účasť 16,13 percenta. Hoci drvivá väčšina hlasujúcich podporila zrušenie takzvanej doživotnej renty aj obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry, na platnosť referenda bola potrebná účasť nad 50 percent. Výsledok okamžite vyvolal ostré reakcie vlády, prezidenta, iniciátorov aj politológov.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán potvrdila, že referendum zo soboty 4. júla je neplatné.
Z celkového počtu 4 369 989 zapísaných voličov sa na hlasovaní zúčastnilo 705 227 ľudí. Platných hlasovacích lístkov bolo 698 757.
Na to, aby bolo referendum platné, by musela hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Táto hranica dosiahnutá nebola.
Voliči rozhodovali o dvoch témach. Prvou bolo zrušenie takzvanej doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica. Druhá otázka sa týkala obnovenia Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.
Výsledky medzi zúčastnenými boli jednoznačné:
- za zrušenie doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta zúčastnených,
- proti bolo 5,32 percenta,
- za obnovenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA hlasovalo 92,23 percenta,
- proti bolo 6,07 percenta.
Napriek výraznej prevahe odpovedí „áno“ referendum nemá právne záväzný výsledok.
Referendum prebiehalo v 5 545 volebných okrskoch. Zápisnice zaslalo 50 okresných volebných komisií.
Zo zahraničia prišlo poštou 5 218 hlasov, čo predstavovalo 0,73 percenta všetkých zúčastnených voličov.
Najvyššiu účasť zaznamenal Bratislavský kraj, kde hlasovalo 21,84 percenta voličov. Najnižšia bola v Košickom kraji, kde prišlo k urnám 13,4 percenta voličov.
Z okresov mal najvyššiu účasť Senec s výsledkom 24,18 percenta. Najmenej ľudí hlasovalo v okrese Revúca, kde účasť dosiahla 7,91 percenta.
Referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Pôvodne žiadala tri otázky.
Predmetom referenda sa napokon nestala otázka o skrátení volebného obdobia. Prezident Peter Pellegrini ju nezaradil, pretože ju považoval za rozpornú s Ústavou SR.
Práve vyradenie tejto otázky sa neskôr stalo jedným z hlavných bodov sporu medzi iniciátormi referenda a hlavou štátu.
Prezident hovorí o nepriznanom neúspechu
Peter Pellegrini po zverejnení výsledkov uviedol, že rešpektuje ústavné právo občanov žiadať referendum aj zúčastniť sa na ňom.
Zdôraznil, že referendum vyhlásil preto, lebo mu to prikazovali ústava a zákony. Podľa vlastných slov nemohol postupovať inak.
Zároveň však skritizoval iniciátorov hlasovania. Podľa prezidenta je smutné, že namiesto priznania neúspechu hľadajú vinníkov inde.
Fico: Opozícia šírila nenávisť
Premiér Robert Fico sa na referende nezúčastnil. Vysvetlil to tým, že jedna z otázok bola podľa neho namierená priamo proti jeho osobe.
Tvrdí, že proti referendu aktívne nevystupoval, pretože referendum považuje za najvyššiu formu priamej demokracie. Zároveň však dodal, že ak by vláda verejnosti vysvetľovala jeho podľa neho nezmyselnosť, účasť by bola ešte nižšia.
Opozíciu obvinil z toho, že referendom šírila nenávisť a zneužila tému opatrení prijatých po atentáte na jeho osobu. Pripomenul aj náklady referenda, ktoré podľa neho dosiahli 12 miliónov eur zo štátneho rozpočtu.
Šutaj Eštok žiada ospravedlnenie
Minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok označil referendum za fiasko.
Demokratom odkázal, že by sa mali Slovensku ospravedlniť a zaplatiť náklady, ktoré s referendom vznikli. Poukázal pritom na mimoriadne nízku účasť.
Demokrati výsledok nevidia ako katastrofu
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
