Švédske väznice urýchlene prerábajú svoje priestory, aby do nich mohli umiestniť neplnoletých trestancov. Tamojší vládny kabinet totiž definitívne pretláča legislatívu, ktorá posiela za mreže štrnásťročné deti.
Pôvodný zámer zatvárať už trinásťročných delikventov síce v parlamente padol, no severská krajina musela zatiahnuť ručnú brzdu. Dôvodom je brutálna vlna vrážd a bombových útokov, ktoré pre kriminálne gangy vykonávajú školáci, píše BBC.
Prispieva k tomu šokujúci fakt, že gangy cielene oslovujú zraniteľné obete prostredníctvom sociálnych sietí, napísal The Guardian. Ako informuje aj portál bisi.org.uk, podľa odhadov švédskej polície bolo v roku 2024 aktívne zapojených do kriminálnych sietí približne 1 700 maloletých.
V ôsmich existujúcich nápravnových zariadeniach po celej krajine v týchto dňoch vznikajú špeciálne oddelenia. Ich úlohou bude držať detských väzňov úplne oddelene od dospelých odsúdených. Štokholm sa týmto radikálnym krokom snaží chrániť spoločnosť pred vlnou násilia. Obeťami útokov sa totiž stávajú opäť prevažne deti.
Švédska stredopravá vláda chcela pôvodne posunúť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti až na trinásť rokov. Tento zámer však stroskotal, pretože nezískal dostatočnú podporu medzi parlamentnými poslancami.
Minister spravodlivosti Gunnar Strommer preto oznámil kompromisné riešenie. Zákonodarcovia pred septembrovými voľbami znížia súčasnú pätnásťročnú hranicu o jeden rok.
Školáci strieľajú na objednávku zahraničných mocností
Kriminalita mladistvých vo Švédsku dosiahla úroveň, s akou tamojšie úrady doteraz nemali skúsenosť. Gangy si najímajú školákov na špinavú prácu. Tí pre nich vykonávajú zmluvné vraždy. Odpaľujú výbušniny alebo strieľajú na dvere konkurencie.
Neplnoletí páchatelia čoraz častejšie útočia aj na objekty prepojené s Izraelom. Terčom útokov sa stala napríklad zbrojárska firma Elbit Systems v Göteborgu či priamo izraelské veľvyslanectvo v Štokholme. Domáca tajná služba Sapo pripísala tieto incidenty vplyvu Teheránu.
Podľa jej zistení Irán verboval členov švédskych gangov na teroristické operácie v Európe. Iránske ministerstvo zahraničných vecí tieto obvinenia dôrazne odmietlo a označilo ich za zaujaté dezinformácie pochádzajúce z Izraela.
Vážnosť situácie ilustruje aj krok Washingtonu a Londýna. Obe metropoly uvalili sankcie na švédsky gang Foxtrot. Opatrenia zasiahli aj jeho vodcu, ktorým je Rawa Majid.
Spojené štáty a Británia potvrdili, že skupina útočila na židovské ciele v Európe priamo na objednávku iránskeho režimu.
Nápravné centrá zlyhali a slúžia ako náborové základne
Súčasný systém starostlivosti o problémovú mládež kompletne zlyhal. Deti mladšie ako pätnásť rokov doteraz súdy posielali do špeciálnych mládežníckych domovov známych pod skratkou SiS. Tiete zariadenia sa však v poslednom období zmenili na miesta, kde kriminálne siete vyhľadávajú a verbujú nových členov.
Vládni analytici upozorňujú na katastrofálnu bilanciu týchto domovov. Podľa ministra Strommera viedol pobyt v nich k tomu, že obrovské množstvo mladistvých po prepustení opakovane spáchalo závažnú trestnú činnosť.
Šéf rezortu spravodlivosti vidí riešenie v zmene zákona: „Znížením veku trestnej zodpovednosti môžeme uvaliť spravodlivejšie a primerané sankcie a budeme schopní vytvoriť lepšie podmienky pre rehabilitáciu než dnes.“
Štatistiky Národnej rady pre prevenciu kriminality ukazujú dlhodobý trend. V porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi, kedy krajina zaznamenala 87 vrážd ročne, v roku 2023 toto číslo vyskočilo na 121 prípadov.
Nasledujúci rok priniesol mierny pokles na 92 usmrtení. Extrémny nárast brutality poháňal najmä krvavý spor vo vnútri gangu Foxtrot, kde proti sebe vystúpili bývalí spojenci Rawa Majid a Ismail Abdo. Druhého menovaného muži zákona zadržali v Turecku, kým Majid sa pred spravodlivosťou skrýva na Blízkom východe.
Kritici varujú pred zatváraním detí do ciel
Znižovanie vekovej hranice vyvoláva v krajine vlnu ostrej kritiky. Odporcovia tvrdia, že posielanie štrnásťročných detí za mreže situáciu v uliciach nezlepší. Organizácie na ochranu práv detí požadujú namiesto budovania väzenských ciel pre maloletých radšej posilnenie financovania existujúcich mládežníckych domovov SiS.
Generálna tajomníčka švédskej organizácie Bris Maria Frisk vyjadrila voči novému vládnemu zákonu otvorenú skepsu: „Nič nenasvedčuje tomu, že zníženie veku na 14 rokov situáciu zvráti.“
Podľa jej slov by štát mal reagovať inak. Len za predchádzajúci rok sa pred švédskymi súdmi ocitlo viac ako päťdesiat detí mladších ako pätnásť rokov, ktoré čelili obžalobe z vraždy alebo z pokusu o ňu.
