Veľkomoravský panovník Rastislav si uvedomoval, že kresťanstvo môže byť nielen duchovnou, ale aj politickou oporou mladého štátu.
Veľká Morava totiž čelila neustálemu tlaku Východofranskej ríše. Významnú úlohu v tomto zápase zohrávali aj latinskí duchovní, ktorí prichádzali z franského prostredia a mali silný politický vplyv.
Rastislav preto nechcel, aby náboženský život jeho krajiny zostal závislý od cudzích misionárov.
Potreboval duchovných, ktorí by:
- hlásali kresťanstvo v jazyku zrozumiteľnom domácemu obyvateľstvu,
- pripravovali domácich kňazov,
- podporovali samostatnosť Veľkej Moravy,
- neboli podriadení franským mocenským záujmom.
Najprv sa obrátil na pápeža so žiadosťou o vyslanie vhodných učiteľov. Odpoveď však neprišla.
Úspešnejšia bola jeho diplomatická misia smerujúca do Byzantskej ríše.
Byzancia vyslala dvoch vzdelaných bratov
Na Rastislavovu žiadosť reagoval byzantský cisár Michal III., ktorý na Veľkú Moravu vyslal dvoch mimoriadne vzdelaných bratov zo Solúna – Konštantína a Metoda.
Ich pôvod nebol náhodný.
V okolí Solúna totiž žilo početné slovanské obyvateľstvo a obaja bratia ovládali jeho jazyk. Práve táto jazyková znalosť mala rozhodujúci význam pre úspech celej misie.
Nešli však na Veľkú Moravu nepripravení.
Pred cestou vytvoril Konštantín úplne nové písmo
Ešte pred odchodom na misiu pripravil Konštantín jednu z najvýznamnejších kultúrnych inovácií svojej doby.
Vytvoril hlaholiku – prvé písmo prispôsobené slovanskému jazyku.
Zároveň preložil základné liturgické texty a evanjeliové čítania do jazyka, ktorému obyvatelia Veľkej Moravy rozumeli.
Práve možnosť používať pri bohoslužbách domácu reč sa neskôr stala jedným z najvýznamnejších prínosov ich misie.
Rok 863 priniesol historický zlom
Konštantín a Metod dorazili na Veľkú Moravu v roku 863.
Vládnuca moc aj veľká časť obyvateľov ich prijali pozitívne.
Bratia začali:
- vyučovať domácich žiakov,
- pripravovať budúcich duchovných,
- prekladať ďalšie náboženské texty,
- šíriť kresťanstvo v slovanskom jazyku.
Ich činnosť však vyvolala odpor medzi franskými duchovnými, ktorí presadzovali výlučne latinskú liturgiu a v slovanskom jazyku videli ohrozenie svojho postavenia.
Napriek rastúcemu napätiu pokračovala misia niekoľko rokov a výrazne ovplyvnila kultúrny aj duchovný vývoj Veľkej Moravy.
Po približne troch rokoch pôsobenia sa obaja bratia vydali späť smerom do Byzancie.
Počas cesty ich však pozval do Ríma pápež Mikuláš I. Keď tam dorazili, na pápežskom stolci už sedel jeho nástupca Hadrián II.
Práve pred ním museli obhájiť svoju prácu.
Ich misia napokon uspela. Pápež uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk, čím sa zaradila medzi jazyky, v ktorých bolo možné oficiálne sláviť kresťanské bohoslužby.
Išlo o mimoriadny historický úspech, ktorý výrazne posilnil postavenie slovanskej kultúry vtedajšej Európy.
Cyril prijal nové meno a zomrel v Ríme
Pobyt v Ríme znamenal pre oboch bratov zásadný zlom.
Konštantín sa pre zhoršujúci zdravotný stav rozhodol vstúpiť do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. Krátko nato, v roku 869, zomrel a bol pochovaný v Bazilike svätého Klimenta v Ríme, kde jeho hrob dodnes patrí medzi významné pútnické miesta.
Po jeho smrti zostala celá misia na pleciach staršieho brata Metoda.
Krátko po Cyrilovej smrti požiadal panónsky knieža Koceľ pápeža, aby sa Metod vrátil do strednej Európy a pokračoval vo vyučovaní duchovenstva.
Metod preto opäť smeroval na sever.
Najprv prišiel do Blatnohradu v Panónii, kde vládol Koceľ, syn niekdajšieho nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Na jeho žiadosť sa následne vrátil do Ríma, kde získal ešte významnejšie postavenie.
Pápež ho vysvätil za:
- moravsko-panónskeho arcibiskupa,
- pápežského legáta pre územia ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.
Tým získal právomoc viesť cirkevný život na rozsiahlom území strednej Európy.
Ani nové postavenie však Metodovi nezaručilo pokojné pôsobenie.
Počas návratu na Veľkú Moravu ho zajali Frankovia, ktorí boli dlhodobo proti jeho misii aj používaniu slovanskej liturgie.
Vo väzení strávil takmer tri roky.
Na slobodu sa dostal až po zásahu pápeža Jána VIII., ktorý podľa historikov konal pravdepodobne aj na žiadosť kniežaťa Svätopluka I.
Po prepustení sa Metod opäť vrátil na Veľkú Moravu.
Opakovane obhajoval slovanskú liturgiu
Rok 873 znamenal ďalšiu etapu jeho pôsobenia.
Metod prevzal správu cirkvi na Veľkej Morave a pokračoval v budovaní domáceho duchovenstva i v šírení kresťanstva v staroslovienčine.
Ani tentoraz sa však nevyhol sporom.
Časť latinského kléru opakovane spochybňovala jeho činnosť aj používanie slovanského jazyka pri bohoslužbách.
Situáciu musel riešiť opäť v Ríme.
V roku 880 predstúpil pred pápeža a úspešne obhájil svoju prácu. Tým potvrdil oprávnenosť slovanskej liturgie aj svojho pôsobenia na Veľkej Morave.
Po Metodovej smrti sa situácia zmenila
Metod zomrel v roku 885.
Jeho odchod znamenal zásadný obrat vo vývoji veľkomoravskej cirkvi.
Postupne začal získavať rozhodujúci vplyv latinský klérus, ktorý slovanskú liturgiu odmietal. Metodovi žiaci boli z Veľkej Moravy vyhnaní a museli hľadať nové pôsobisko.
Najväčšia časť z nich našla útočisko vtedajšej Bulharskej ríši, kde pokračovali v rozvíjaní slovanského písomníctva, vzdelanosti aj kresťanskej tradície.
Práve odtiaľ sa neskôr šírili ich myšlienky aj do ďalších slovanských krajín.
Hoci ich misia na Veľkej Morave netrvala dlhé desaťročia, jej význam ďaleko presiahol obdobie ich života.
Konštantín (Cyril) a Metod položili základy:
- slovanského písomníctva,
- vzdelávania v rodnom jazyku,
- rozvoja kresťanskej kultúry medzi Slovanmi,
- formovania slovanskej identity.
Ich duchovné dedičstvo je dodnes súčasťou kultúrnych dejín viacerých národov vrátane Slovákov, Čechov, Moravanov, Bulharov či Macedóncov.
Ich význam uznala aj Katolícka cirkev
Výnimočný prínos oboch vierozvestov ocenila aj Katolícka cirkev.
Pápež Ján Pavol II. ich v decembri 1980 vyhlásil za spolupatrónov Európy, čím zdôraznil ich význam nielen pre slovanské národy, ale aj pre celé kresťanské dejiny kontinentu.
Cirkev si ich ako spolupatrónov Európy pripomína každoročne 14. februára.
Cyrila a Metoda si pripomína viacero štátov
Misia solúnskych bratov zanechala stopu vo viacerých krajinách Európy, preto ich sviatok nie je výlučne slovenskou tradíciou.
Význam Cyrila a Metoda si pripomínajú napríklad:
- Slovensko – 5. júla ako štátny sviatok,
- Česká republika – 5. júla pod názvom Deň slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda,
- Bulharsko – 24. mája ako Deň Cyrila a Metoda,
- Ukrajina – 24. mája ako Deň slovanskej písomnosti a kultúry,
- Rusko – 24. mája pod rovnakým názvom.
Aj po viac než jedenástich storočiach tak zostávajú Cyril a Metod symbolom vzdelanosti, duchovnosti, kultúrnej identity i slovanskej vzájomnosti. Ich odkaz dodnes pripomína, aký význam môže mať jazyk, vzdelanie a kultúra pri formovaní národov aj celej Európy.
