Americká vojenská dominancia nie je novinkou. Je to však fakt, ktorý každý nový rebríček Global Fire Power len znovu potvrdzuje – a ten marcový z roku 2026 nie je výnimkou.
Spojené štáty obsadili prvé miesto s náskokom, ktorý ich oddeľuje nielen od Ruska či Číny, ale prakticky od celého zvyšku sveta. Washingtonský arzenál zahŕňa šesť samostatných zložiek ozbrojených síl vrátane vesmírnych síl, disponuje najväčším letectvom a námorníctve na planéte a kontroluje takmer 40 percent všetkých jadrových zbraní, ktoré ľudstvo drží.
Modernizácia nekončí – do výzbroje pribúdajú lietadlá piatej a šiestej generácie ako F-35 či bombardér B-21, vyvíjajú sa hypersonické zbrane a administrácia Donalda Trumpa presadzuje projekt Golden Dome, protiraketový štít za desiatky miliárd dolárov. Píše o tom portál e15.
Zaujímavejšia otázka však znie inak: kto sa drží tesne za Amerikou a prečo?
Dvojica, ktorá si delí stupne víťazov
Rusko a Čína skončili na druhom a treťom mieste so zhodným hodnotením v Power indexe. Rozhodol jediný faktor – celkový počet vojakov vrátane záložníkov a paramilitárnych jednotiek, v ktorom Moskva predbehla Peking. Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má síce okolo dvoch miliónov aktívnych vojakov, vyše šesťtisíc osemsto tankov a viac ako tritisíc tristo lietadiel, no číselná prevaha v celkovom stave príslušníkov zostáva na ruskej strane. Pentagon odhaduje čínsky jadrový arzenál na až šesťsto hlavíc s výhľadom zdvojnásobiť ho do roku 2030, zatiaľ čo Rusko figuruje po boku USA na čele svetového nukleárneho poradia.
Ruská armáda prešla od februára 2022 radikálnou premenou. Invázia na Ukrajinu si vyžiadala mobilizáciu stoviek tisícov vojakov, prinútila NATO posilniť východný bok aliancie a súčasne roztočila ruský obranný priemysel do tempa, ktoré v mierových časoch nemalo obdobu. Výroba tankov a munície sa zdvojnásobila, dodávky rakiet a dronov narástli trojnásobne. Výdavky na obranu v roku 2025 smerujú k hodnote zhruba 170 miliárd dolárov, čo zodpovedá asi 7,7 percenta HDP – číslo, ktoré nemá v histórii moderného Ruska precedens.
Ázijský trojuholník moci
Štvrtá priečka patrí Indii, a to nie náhodou. Krajina s viac ako piatimi miliónmi príslušníkov ozbrojených síl – z toho okolo jeden a pol milióna aktívnych – predstavuje vojenskú silu, ktorú si málokto mimo regiónu plne uvedomuje. India je jadrovou mocnosťou s odhadovanými 170 hlavicami a funkčnou jadrovou triádou. Jej strategické záujmy sa sústreďujú na čínsky a pakistanský smer, pričom členstvo v bezpečnostnej iniciatíve Quad spolu s USA, Japonskom a Austráliou dáva Dillí pevné miesto na geopolitickej šachovnici Indo-Pacifiku. Po konfliktoch s Pakistanom v máji vláda schválila mimoriadne investície 4,6 miliardy dolárov do nákupu lietadiel a dronov, plus ďalších sedem miliárd na 26 stíhačiek Rafale do roku 2030.
Južná Kórea obsadila piate miesto a jej čísla hovoria za všetko: šesťsto tisíc aktívnych vojakov a vyše troch miliónov záložníkov. Krajina nemá jadrové zbrane, no investovala od roku 2021 do obrany 222 miliárd dolárov, vyvíja vlastnú stíhačku KF-21 Boramae a vybudovala obranný priemysel, ktorý dnes zásobuje nielen vlastnú armádu, ale čoraz intenzívnejšie aj zahraničných odberateľov.
Japonsko na ôsmej priečke sa v posledných rokoch zbavuje image tichého aliančného partnera. Tokio rozširuje flotilu F-35, buduje systémy pobrežnej obrany a spolupracuje nielen s Washingtonom, ale aj s Londýnom, Rímom a Bruselom na vývoji zbraňových systémov s prvkami umelej inteligencie. Krajina bez vlastných jadrových zbraní sa opiera o americý jadrový deštník, no aktívnou modernizáciou dáva najavo, že v Pacifiku nebude len pozorovateľom.
Európa nie je bezbranná
Šieste miesto Spojeného kráľovstva a siedme Francúzska potvrdzujú, že európska vojenská kapacita je reálna – a rastúca. Londýn, s 136-tisícovou profesionálnou armádou, tankmi Challenger 3 a jadrovými ponorkami pre strategické odstrašovanie, plánuje navýšiť obranné výdavky o takmer 60 miliárd libier smerom k trom percentám HDP. Francúzsko disponuje lietadlovou loďou Charles de Gaulle, vyše 950 lietadlami a vlastným jadrovým arzenálom vrátane ponorkových balistických rakiet. Paríž navyše tlačí na to, aby členovia NATO investovali do obrany tri až päť percent HDP, a rozvíja so Španielskom a Nemeckom projekt stíhacieho systému šiestej generácie.
Turecko na deviatom mieste predstavuje osobitný prípad. Ankara sa neuspokojuje s rolou aliančného partnera – buduje vlastný obranný priemysel pokrývajúci viac ako 70 percent domácich potrieb, vyvíja domáci tank Altay, exportuje drony Bayraktar na niekoľko kontinentov a plánuje vlastný lietadlový nosič. Ozbrojené sily s viac ako tisíc lietadlami sú druhé najväčšie v NATO podľa počtu aktívnych vojakov, pričom na základni Incirlik sú rozmiestnené americké jadrové bomby.
Rebríček uzatvára Taliansko, najsilnejšia armáda Európskej únie po Francúzsku. Rím disponuje 165-tisíc aktívnymi vojakmi, navyšuje flotilu F-35 na 115 kusov, objednáva až 24 stíhačiek Eurofighter Typhoon a v rámci projektu A2CS pripravuje nákup 1 050 obrnených vozidiel. Jadrové zbrane Taliansko nevlastní, no prispieva do jadrovej odstrašovacej stratégie NATO lietadlami s príslušnou certifikáciou.
Čo hovorí poradie o svete roku 2026
Desať mien v rebríčku nie je len zoznamom krajín s najväčšími rozpočtami. Je to mapa napätí, aliancií a ambícií, ktoré formujú bezpečnostnú architektúru planéty. Américka dominancia pretrváva, no Čína a India zrýchľujú, Európa sa prebúdza a Rusko napriek stratám na Ukrajine zostáva jadrovou superveľmocou. Global Fire Power to každý rok pripomína číslami. Svet im rozumie bez prekladu.
Celé poradie:
- Amerika
- Rusko
- Čína
- India
- Južná Kórea
- Spojené kráľovstvo
- Francúzsko
- Japonsko
- Turecko
- Taliansko
