Za prvou desiatkou nasledujú ďalšie tradičné jedlá, výrobky a sladkosti. Medzi 41 hodnotených položiek sa dostali aj guláš, Skalický trdelník, vianočka, koláče či údeniny.
Ďalšie priečky obsadili:
- guláš,
- Skalický trdelník,
- vianočka,
- koláče,
- Zázrivský korbáčik,
- tradičné špekačky,
- Spišské párky,
- laskonky,
- bryndzové pirohy,
- krupicová kaša,
- Zázrivské vojky,
- ovčí hrudkový syr – salašnícky,
- žemľovka,
- makovník,
- oškvarky,
- Bratislavský rožok,
- strapačky,
- karbonátky,
- Liptauer,
- demikát,
- treska,
- fliačky s kapustou,
- kokosové ježe,
- veka,
- Tekovský salámový syr,
- medvedie labky,
- ryžový nákyp,
- smotanová nátierka,
- Liptovská saláma,
- Klenovecký syrec,
- parené buchty.
Regionálne značky majú v slovenskej gastronómii silné postavenie
Viaceré položky v rebríčku sú pevne spojené s konkrétnou časťou Slovenska.
Oravu reprezentuje Oravský korbáčik, Zázrivú Zázrivský korbáčik a Zázrivské vojky. Liptov sa spája s bryndzou, syrovou nátierkou Liptauer aj Liptovskou salámou.
Zo západného Slovenska pochádza Skalický trdelník či Bratislavský rožok. Stred Slovenska pripomínajú parenica, Klenovecký syrec a salašnícke syry.
Regionálnosť má význam nielen z pohľadu pôvodu. Tradičné výrobky vznikali podľa dostupných surovín, spôsobu hospodárenia, klímy aj spôsobu života obyvateľov.
Horské regióny stavali na chove oviec a spracovaní mlieka. Úrodnejšie nížiny využívali viac obilnín, kapusty, maku, ovocia a bravčového mäsa.
Zemiaky, kapusta a múka tvorili základ bežnej stravy
Slovenská kuchyňa bola historicky kuchyňou vidieckeho a horského obyvateľstva. Jedlá museli byť sýte, cenovo dostupné a pripravené zo surovín, ktoré bolo možné dopestovať alebo skladovať počas zimy.
Medzi najdôležitejšie patrili:
- zemiaky,
- kapusta,
- múka,
- strukoviny,
- mlieko,
- ovčí syr,
- bravčové mäso,
- mak,
- slivky,
- huby.
Práve z tejto kombinácie vznikli halušky, lokše, strapačky, fliačky s kapustou, kapustnica, žemľovka či parené buchty.
Mnohé z týchto jedál sa dnes vnímajú ako národné špeciality, hoci pôvodne išlo o praktické jedlá každodennej domácnosti.
Prvá desiatka rebríčka ukazuje silné postavenie ovčiarstva, spracovania mlieka a jedál zo zemiakov. Celý zoznam však odhaľuje oveľa širšiu škálu tradícií.
Vedľa salašníckych syrov sa objavujú mestské cukrárske výrobky, údeniny, sviatočné pečivo aj jedlá spojené so školskými jedálňami či domácou kuchyňou druhej polovice 20. storočia.
Spoločným prvkom väčšiny z nich zostáva jednoduchosť. Tradičné slovenské jedlá nevznikali z veľkého množstva luxusných ingrediencií, ale z dôkladného využitia niekoľkých dostupných surovín.
Práve ich kombinácia, miestne výrobné postupy a rodinné recepty vytvorili kuchyňu, v ktorej sa stretávajú horské salaše, dedinské pece, mestské pekárne aj sviatočné stoly.
