6. Parenica sa ručne stáča do typického písmena S
Na šiestej pozícii sa s hodnotením 4,3 nachádza Slovenská parenica.
Mäkký parený syr sa tradične vyrába z nepasterizovaného ovčieho mlieka plemien:
- valaška,
- cigája,
- východofrízska ovca,
- zošľachtená valaška.
Použiť možno aj zmes surového ovčieho a kravského mlieka, ovčie však musí tvoriť najmenej 50 percent.
Syrové pásy sa stáčajú do dvoch závitkov spojených do tvaru písmena S alebo špirály. Následne sa syr parí a jemne údi.
Jednotlivé zvitky sa zväzujú syrovou niťou alebo retiazkami. Parenica má pružnú, elastickú štruktúru. Vo vnútri sú viditeľné jednotlivé vlákna a nite vytvorené počas spracovania.
Povrch je po údení a parení žltý až hnedý. Aróma spája dym so špecifickou vôňou ovčieho mlieka. Chuť je jemná, mierna a ľahko slaná.
Výroba parenice sa začala rozvíjať na začiatku 19. storočia najmä v okolí Zvolena a Brezna. Postupne sa však rozšírila prakticky na celé Slovensko.
7. Kapustnica patrí k zime a sviatočnému stolu
Siedme miesto získala kapustnica s hodnotením 4,2.
Hustá polievka z kyslej kapusty je typickým zimným jedlom a v mnohých slovenských domácnostiach neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.
Jej chuť vytvára kombinácia kyslej kapusty s ďalšími prísadami, medzi ktoré podľa regiónu a rodinnej receptúry patria:
- údené bravčové mäso,
- klobása,
- sušené huby,
- slivky,
- cibuľa,
- cesnak,
- korenie,
- smotana.
Kapustnica má množstvo podôb. Niekde sa pripravuje bez mäsa ako pôstne jedlo, inde je výrazne mäsová a sýta.
Podobné kapustové polievky sa varia v rôznych častiach strednej a východnej Európy. Slovenská verzia sa však spája s domácimi údeninami, hubami a miestnymi tradíciami.
V niektorých prípadoch sa podáva aj s bryndzovými haluškami.
8. Šišky sa spájajú najmä s fašiangmi
Ôsmu pozíciu s hodnotením 4,1 obsadili šišky.
Ide o kysnuté pečivo vyprážané v tuku alebo oleji. Na povrchu má byť zlatisté a jemne chrumkavé, vnútro však zostáva mäkké, ľahké a vzdušné.
Šišky sa môžu podávať bez plnky, častejšie sa však dopĺňajú:
- džemom,
- lekvárom,
- vanilkovým krémom,
- čokoládovým krémom,
- práškovým cukrom,
- čokoládovou polevou.
Ich príbuzným je nemecký krapfen, ktorý patril medzi prvé európske typy šišiek. Pomenovanie sa objavuje už v 9. storočí a nemecké recepty sú doložené od 14. storočia.
Sladká podoba pečiva sa postupne stala dominantnou a silno sa spojila s fašiangovým obdobím pred kresťanským pôstom.
9. Oravský korbáčik vzniká takmer celý ručne
Deviate miesto patrí Oravskému korbáčiku, ktorý získal hodnotenie 4,1.
Parený niťový syr sa vyrába z kravského mlieka a môže byť údený aj neúdený. Vzhľadom pripomína malý zapletený bičík, od ktorého je odvodený jeho názov.
V regióne Oravy sa vyrába od druhej polovice 19. storočia. Pre miestnych syrárov bol v minulosti významným, v niektorých prípadoch jediným zdrojom príjmu.
Výroba zostáva prevažne ručná. Hrudky syra sa vkladajú do horúcej vody a následne sa vyťahujú do dlhých vlákien. Tie sa zapletajú do drobných korbáčikov.
Proces si vyžaduje zručnosť, ktorá bola tradične rozšírená najmä medzi ženami v regióne.
Konzistencia pripomína syrové cestoviny alebo vlákna. Údený korbáčik je žltší, slanší a má dymovú vôňu. Neúdená verzia je biela, jemnejšia a bez údenej arómy.
Výrobok je podobný Zázrivskému korbáčiku, ktorý sa vyrába v susednom regióne.
10. Bryndza je základom viacerých národných jedál
Prvú desiatku uzatvára Slovenská bryndza s hodnotením 4,1.
Mäkký ovčí syr sa vyrába predovšetkým v horských regiónoch Slovenska. Ovce sa pasú v nižších polohách a počas leta sa presúvajú vyššie, čím sa predlžuje pasienková sezóna.
Názov bryndza pravdepodobne súvisí s rumunským výrazom pre syr a s valašskou pastierskou tradíciou.
Syr je biely, mierne vlhký, zrnitý a ľahko roztierateľný. Vyrába sa z vyzretého ovčieho syra.
Má jemnú vôňu ovčieho mlieka a charakteristickú kyslastú, mierne slanú až pikantnú chuť.
Bryndza je hlavnou súčasťou dvoch známych slovenských jedál:
- bryndzových halušiek,
- bryndzových pirohov.
Práve ona im dodáva typickú vôňu, krémovosť a výraznú chuť.
Rebríček pokračuje gulášom aj Skalickým trdelníkom
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
_2.jpg){kind=link}
