Bianka Urbanovská je riaditeľkou školy sebaobrany a zároveň trénerkou sebaobrany so zameraním na ženy a deti. Prvú skúsenosť s povzbudzujúcou sebaobranou (ESD) mala ešte počas štúdia na Kostarike, neskôr absolvovala kurz, ktorý jej ukázal, že svoje zručnosti by mala posúvať aj ďalším ženám.
Absolvovala tak aj lektorský kurz od ESD Global a po návrate na Slovensko v 2019 začala budovať projekt ZA SEBA. Aktuálne sa venuje tvorbe kurzov a lektorovania v rámci programu Postav sa za seba a pravidelne trénuje v sebaobrannom systéme Hybrid Krav Maga. Je tiež členkou Medzinárodnej Asociácie ESD Profesionálov (IAESDP), kde získala certifikáciu odbornosti v rámci výučby povzbudzujúcej sebaobrany.
Dôvodov, prečo ovládať sebaobranu, je hneď niekoľko, no prvým je, že sebaobrana je u ľudí prirodzená. Čo to znamená? Ako vyzerá sebaobrana, ktorá pramení vyslovene z ľudskej prirodzenosti?
Každý organizmus v prírode je vybavený nejakými obrannými mechanizmami, či už ide o ostne, zápach, žihadlo, jed, prípadne hormóny ako adrenalín. Len málokedy vidíme v prírode absolútnu odovzdanosť zvierat svojmu osudu bez ohľadu na druh.
Včela sa bude brániť rovnako statočne ako antilopa alebo mačka, hoci jej to vôbec nemusí vyjsť. Z nejakého dôvodu sme si ako ľudia povedali, že sebaobrana nie je ženská záležitosť, alebo by ani nemala. Pričom každá žena-matka, ktorej som sa kedy spýtala, by sa bez mihnutia oka pobila za svoje dieťa. Prečo si túto energiu potom máme problém vzťahovať aj samy na seba?
Znamená to, že sebaobranu v praxi ovláda každý? Ako sa prejavuje takéto inštinktívne správanie bez akejkoľvek prípravy?
Áno aj nie. Každý človek sa rodí s prirodzenými reakciami, ktoré majú zabezpečovať prežitie. Sú nimi útek, boj, zamrznutie. Samozrejme, v priebehu života sa učíme aj rôzne iné stratégie, ako nebezpečiu predísť, prípadne ho zastaviť – či už ide o slovné taktiky, naše emočné nastavenie, prípadne tréning zameraný na zlepšenie fyzickej schopnosti brániť sa.
Na toto všetko vplýva veľa faktorov od rodinného zázemia a výchovy až po zdravotné, sociálne či ekonomické faktory. Preto sa vo veľa taktikách ľudia podobajú, no nikdy nenájdete dvoch ľudí s identickou reakciou v rovnakej situácii.
A aké sú rozdiely v tomto ohľade medzi mužmi a ženami? Líšia sa z hľadiska vnímania útoku a určenia sebaobrany?
Vo všeobecnosti sa ženy najčastejšie zaujímajú o prevenciu či zakročenie pri sexualizovanom násilí či obťažovaní. Náročné pre nich býva využiť hlas, povedať, čo chceme a potrebujeme, nezľahčovať už aj očividne nepríjemnú či nebezpečnú situáciu, prekonať rolu „milej, zlatej a dobrej“ osoby, hoci ide o využitie sebaobrany pri napadnutí.
Častou reakciou býva paralýza/zamrznutie. Tú však uvádza väčšina ľudí, ktorí boli terčmi sexualizovaného násilia. Muži, naopak, majú častú potrebu situáciu deeskalovať, ukecať, kontrolovať si hnev pri adrenalíne, pretože sa vo svojom živote častejšie stretávajú s iným typom násilia. Neznamená to však, že existujú len tieto dva typy násilia a isté pohlavie je voči niečomu imúnne.
Skúsme sa zamerať konkrétne na ženy. Kedy možno povedať, že žena je dostatočne silná na to, aby sa bránila aj pred silnejším protivníkom? Aké sú hlavné znaky obrannej pripravenosti?
Myslím si, že je veľmi odvážne tvrdiť s istotou, že sa dokážem úspešne ubrániť na 100 %. To si nedovolia tvrdiť ani zápasníčky.
Vo fyzickom konflikte je vždy riziko, neustále meniace sa podmienky. Aj menší človek sa dokáže fyzicky ubrániť, ak použije „špinavé techniky“, a využije príležitosť. Najdôležitejšie je však odhodlanie sa brániť. Technické prevedenie prichádza až potom, pretože môžem mať super techniku, ale ak nie som ochotná ju použiť, je pre mňa zbytočná.
Ako vôbec vieme vydedukovať, či a do akej miery použiť prvky sebaobrany? V akých prípadoch je to ešte v norme a kedy ju na hranici?
Fyzickú sebaobranu nám špecifikuje zákon, konkrétne ju vymedzujú pojmy ako „krajná núdza“ a „nutná obrana“. V zásade ide o to, že nesmieme použiť očividne disproporčnú obranu. Napríklad, keď ma niekto capne po zadku, alebo ma v autobuse začne obchytkávať, nemôžem ho dobiť alebo použiť zbraň.
Lenže v takýchto okamihoch často prichádza strach … Ako sa vyrovnať a bojovať so strachom? Čo pomôže priamo v centre takejto situácie?
Strach je prirodzená a dôležitá emócia. Bez strachu by sme sa bezhlavo vrhali do veľmi nebezpečných situácií. Avšak, niekedy nás vie celkom opantať, pretože práve strach spúšťa už spomínané stresové reakcie (útek, boj, paralýza).
Najideálnejšie je vystavovať sa situáciám v bezpečnom prostredí, aby sme vedeli zapojiť racionálne premýšľanie, keď ho potrebujeme. Môžeme si to predstaviť ako šoférovanie. Zo začiatku má veľa ľudí strach v doprave, avšak časom sa naučí vnímať okolie a používať auto a vie reagovať aj v náročných dopravných situáciách.
Ako sa teda potrebujeme pripraviť, aby sme sa s chladnou hlavou dokázali brániť? Čo by mala každá žena ovládať v rámci mentálnej prípravy?
Ideálne je trénovať a vystavovať sa situáciám v kontrolovanom prostredí, ideálne s prvkami adrenalínu. Sú veci a techniky, ktoré si vieme vyskúšať a aplikovať po hodine alebo prednáške, avšak ak ide o slovnú konfrontáciu, prípadne fyzickú sebaobranu, je tréning kľúčový.
Stokrát môžeme mať v hlave vetu, ktorú určite použijeme, ale keď potom príde na lámanie chleba, strach nám nedovolí zo seba vydať hlások. Ale dá sa aj to naučiť.
Vieme, že nielen fyzická, ale aj slovná sebaobrana má svoju silu a intenzitu. Ktorú zvoliť v akej situácii?
Vždy sa snažíme situáciu riešiť slovne, či už ide o prevenciu, presmerovanie pozornosti, otočenie na vtip, deeskaláciu, prípadne sa snažíme zo situácie včas odísť. Fyzická sebaobrana prichádza v momente, kedy zlyhala iná možnosť alebo som ani nemala šancu niečo iné využiť.
Sebaobrana ponúka viacero možností, ako zareagovať na útok, ale aké faktory a podmienky prostredia si všímať, aby sme vybrali tú najvhodnejšiu možnosť?
Kde sa nachádzam. Či som sama, alebo s niekým, viem utiecť, či nie, koľko ich je, majú zbraň, mám ja zbraň, ako reaguje moje telo, aký mám zdravotný stav, je na blízku pomoc alebo som tam sama, poznám tú osobu alebo nie? Bezpečnostné rozhodnutia ovplyvňuje veľa rôznych faktorov, a preto sú univerzálne rady len ťažko užitočné pre všetkých.
Ktoré prvky sebaobrany sú menej intenzívne a ktoré sú účinné aj v rizikových situáciách?
Taktiky sebaobrany vieme zhrnúť pomocou 5 zásad:
Mysli hovorí o vnímaní okolia (čo a kto sa v ňom nachádza – od ľudí až po únikové východy), ale aj vnímaní seba samej (ako sa cítim, čo vraví intuícia, aké mám možnosti?).
Zakrič sa zameriava na využitia hlasu – nástroja, ktorý je azda najnáročnejšie použiť. Patrí sem téma komunikácie, jej typov a rôznych stratégií slovnej obrany, napríklad nastavenie hranice, upútanie pozornosti, empatia, a mnohé ďalšie.
Zásada odíď opisuje vytvorenie si vzdialenosti či odstupu od osoby alebo situácie, v ktorej nechceme byť. Patrí sem útek, využitie prekážky, vytvorenie osobného priestoru, pohyb, ale aj emočné odpútanie sa či odchod zo vzťahu (romantického, pracovného či kamarátskeho).
Fyzickú sebaobranu pokrýva zásada bojuj. Podľa programu, ktorý si u nás ľudia vyberú, sa zameriavame na rôzne úrovne fyzickej sebaobrany – od jemných techník a základných úderov až po čisto fyzickú sebaobranu (vrátane obrany proti zbraniam).
Na záver tu máme zásadu zdieľaj, ktorá má svoje uplatnenie PO udalosti. Cieľom je nájsť pomoc a podporu, ktorú potrebujeme, či už ide o kamarátku, partnera, rodičov alebo odbornejšiu pomoc. Na spracovanie náročných skúseností je podpora blízkych kľúčová.
Vždy odporúčame hľadať osobu, ktorá vás vypočuje tak, ako to potrebujete, a to aj napriek možným neúspešným pokusom.
Vedeli by ste nám aj takto slovne uviesť najzákladnejšie prvky fyzickej sebaobrany, ktoré zvládne každá žena bez ohľadu na fyzickú zdatnosť a postavu?
Zamerala by som sa na najočividnejšie terče, ktorými sú tvár (najmä nos, oči, brada), krk a rozkrok. Pokiaľ ide o úder, odporúčame udierať hranou dlane vzhľadom na riziká vyplývajúce z úderu päsťou (zranenia zápästia, hánok a prstov), prípadne tzv. kladivový úder, kde sa využíva mäkká hrana zavretej päste.
Z kopov ide najmä o kop kolenom na rozkrok. Je však nemožné vybrať jednu špeciálnu techniku, ktorá nám vyrieši problém, pretože fyzická sebaobrana je neustále sa meniace prostredie, kde nastáva enormný chaos. Práve preto je tréning dôležitý. Znamená to, že bez tréningu sa nikto neubráni? Určite nie.
Ide skôr o rozširovanie si možností a prevencia vlastných zranení, rozvoj priestorového vnímania, pohybu a premýšľania pod tlakom.
