Podľa reakcie prezidenta Donalda Trumpa bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade občianstva pri narodení skôr zdržanlivé. Hoci ho označil za škodlivé pre krajinu, zároveň naznačil podporu legislatíve, ktorá by jeho návrh obmedzenia tohto princípu opäť zaviedla.
Rozhodnutie súdu predstavuje pre Trumpa politickú prehru, no zároveň uzatvára ďalšie funkčné obdobie Najvyššieho súdu, počas ktorého jeho konzervatívna väčšina vymenovaná ešte počas jeho prvého mandátu opakovane posilňovala výkonnú moc prezidenta a v niektorých prípadoch ho chránila pred právnymi dôsledkami. Niektoré rozhodnutia však zároveň ukázali, že časť konzervatívnych sudcov sa spojila s liberálnym krídlom a stanovila limity pri najambicióznejších krokoch v oblasti imigrácie, obchodu či presadzovania práva. Informuje o tom portál BBC.
Sporné imigračné a ekonomické rozhodnutia
Súd odmietol Trumpovu snahu ukončiť automatické občianstvo pre deti dočasných návštevníkov a nelegálnych migrantov, pričom rozhodnutie bolo tesné a podporili ho len piati z deviatich sudcov. Už skôr v tomto roku súd odmietol niektoré jeho ekonomické opatrenia, vrátane pokusov zaviesť rozsiahle clá bez súhlasu Kongresu, a zablokoval aj nasadenie Národnej gardy v niektorých mestách proti vôli miestnych autorít.
Trump v minulosti reagoval na niektoré verdikty výraznejšie, dokonca kritizoval aj konzervatívnych sudcov, ktorí sa pridali k liberálnemu krídlu. V iných prípadoch sa však súd priklonil k širšiemu výkladu prezidentskej moci, napríklad pri rozhodnutiach o odvolávaní šéfov nezávislých regulačných inštitúcií, čo môže do budúcnosti zvýšiť vplyv prezidenta na federálnu správu.
Rozdelené rozhodnutia v oblasti migrácie a volieb
V imigračných a volebných otázkach súd zároveň prijal viacero rozhodnutí, ktoré posilnili Trumpovu politickú agendu, napríklad v otázkach ochranného statusu pre migrantov či pravidiel azylu. Rovnako padli verdikty týkajúce sa financovania kampaní a volebných obvodov, ktoré môžu zvýhodniť republikánov v nadchádzajúcich voľbách.
Celkovo Najvyšší súd USA počas Trumpovej éry vydával rozhodnutia, ktoré mu v niektorých prípadoch obmedzovali priestor na rozšírenie moci, no v iných ho naopak posilňovali. Napriek občasným porážkam mu podľa analytikov pomohol rozšíriť rozsah prezidentských právomocí v miere, akú jeho predchodcovia v takejto podobe nemali.
Trump vo vyhrážkach nepoľavuje
Americký prezident Donald Trump v nedeľu pohrozil Iránu, že naň Spojené štáty zaútočia, pokiaľ Teherán nezabráni ním podporovanému libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh vo „vyvolávaní problémov“. Šéf Bieleho domu to vyhlásil počas prebiehajúcich rokovaní medzi iránskou a americkou delegáciou vo Švajčiarsku, kde je prítomný aj viceprezident J. D. Vance, informuje TASR.
„Irán musí okamžite zabrániť svojim dobre plateným ZASTÚPCOM v Libanone, aby vyvolávali nepokoje. Ak tak neurobí, opäť na Irán veľmi tvrdo udrieme, rovnako ako minulý týždeň, len ešte tvrdšie!!!“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social, pričom narážal na Hizballáh.
Iránom podporovaný Hizballáh sa zapojil do vojny na Blízkom východe začiatkom marca útokom na Izrael. Prebiehajúci konflikt medzi Izraelom a Iránom by mal byť podľa hovorcu iránskej diplomacie hlavnou témou iránsko-amerických rokovaní vo Švajčiarsku. Hizballáh a Izrael v piatok oznámili, že uzavreli dohodu o prímerí. Boje však napriek tomu v sobotu pokračovali a pri izraelských útokoch zahynulo najmenej 20 ľudí.
Iránske centrálne velenie Chátam al-Anbijá v sobotu (20.6.) oznámilo, že v reakcii na izraelské útoky v južnom Libanone Hormuzský prieliv opäť uzavrelo. Tieto útoky označilo za porušenie memoranda o porozumení medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktoré má viesť k ukončeniu konfliktu na Blízkom východe.
