Americký prezident Donald Trump dal v nedeľu Iránu 48-hodinové ultimátum na „úplné otvorenie“ Hormuzského prielivu. V opačnom prípade Spojené štáty „zasiahnu a zničia“ elektrárne v Iráne, informuje TASR podľa správ agentúr AP a AFP.
- AKTUALIZOVANÉ 15:50
Iránska armáda v nedeľu pohrozila úplným uzatvorením strategického Hormuzského prielivu v prípade, že Spojené štáty zaútočia na elektrárne v Iráne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Vojnu na Blízkom východe v nedeľu odsúdil aj pápež Lev XIV. Vyhlásil, že smrť a utrpenie, ktoré spôsobuje vojna na Blízkom východe, sú „škandálom pre celú ľudskú rodinu“. Zároveň obnovil výzvu na okamžité uzavretie prímeria, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Najvyšší predstaviteľ katolíckej cirkvi povedal, že so znepokojením sleduje situáciu na Blízkom východe a v iných regiónoch, ktoré sú rozdelené vojnou a násilím. Vojna USA a Izraela proti Iránu medzitým pokračuje už štvrtý týždeň.
„Nemôžeme zostať ticho tvárou v tvár utrpeniu toľkých ľudí – bezbranných obetí tohto konfliktu. To, čo ubližuje im, ubližuje aj celému ľudstvu,“ vyhlásil Lev počas svojej každotýždennej modlitby na Námestí sv. Petra.
„Opäť dôrazne vyzývam, aby sme vytrvali v modlitbe, aby sa ukončili nepriateľské aktivity a aby sa konečne vytvorila cesta k mieru,“ dodal. Spravodajský web Vatican News uvádza, že podľa všetkého v Libanone zahynulo už viac ako 1 000 ľudí. Pri iránskych útokoch v nedeľu skoro ráno utrpelo zranenia najmenej 160 osôb v izraelských obciach a odhaduje sa, že v Iráne zahynulo približne 1 444 ľudí a viac ako 18 000 utrpelo zranenia.
„Ak Irán do 48 HODÍN od tohto presného okamihu ÚPLNE NEOTVORÍ Hormuzský prieliv, BEZ OHROZENIA, Spojené štáty americké zaútočia a zničia ich mnohé ELEKTRÁRNE, POČNÚC NAJVÄČŠOU!“ napísal Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social. Stalo sa tak len deň po tom, čo prezident USA hovoril o „ukončení“ vojny na Blízkom východe, konštatuje stanica Sky News.
Blokáda Hormuzského prielivu zo strany Iránu, ktorým za normálnych okolností prechádza 20 percent celosvetových dodávok ropy a plynu, a početné útoky na ropnú a plynárenskú infraštruktúru na Blízkom východe spôsobili prudký nárast cien energií. Irán tento strategický prieliv fakticky uzavrel v reakcii na americko-izraelské útoky, čo prinútilo krajiny závislé od tejto námornej trasy hľadať alternatívne cesty a čerpať zo zásob.
Zaútočíme na vašich spojencov
Iránske ozbrojené sily v nedeľu opätovne pohrozili cielením na energetickú a odsoľovaciu infraštruktúru krajín v regióne po tom, čo sa americký prezident Donald Trump zaviazal „zničiť“ elektrárne v islamskej republike v prípade, že sa Hormuzský prieliv opäť neotvorí do 48 hodín. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„V nadväznosti na predchádzajúce varovania, ak nepriateľ naruší iránsku palivovú a energetickú infraštruktúru, terčom útokov bude všetka energetická, informačno-technologická a odsoľovacia infraštruktúra patriaca USA a režimu v regióne,“ uviedlo operačné velenie iránskej armády Chátam al-Anbijá vo vyhlásení, ktoré zverejnila tlačová agentúra Fárs.
20 krajín ponúka súčinnosť
Vyše 20 krajín v sobotu (21.3.) oznámilo, že sa chcú podieľať na snahách zaistiť bezpečný prejazd cez Hormuzský prieliv, pričom odsúdili uzavretie tejto kľúčovej vodnej trasy zo strany Iránu. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
„Najdôraznejšie odsudzujeme nedávne útoky Iránu na neozbrojené obchodné lode v Perzskom zálive, útoky na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynových zariadení a faktické uzavretie Hormuzského prielivu iránskymi silami,“ uviedlo 22 krajín vrátane Spojených arabských emirátov a Bahrajnu, hoci väčšinu z nich tvorili európske štáty. „Vyjadrujeme pripravenosť podieľať sa na primeranom úsilí o zaistenie bezpečného prejazdu cez prieliv. Vítame záväzky krajín, ktoré sa zapájajú do prípravných prác,“ uviedli krajiny v spoločnom vyhlásení.
Podľa analytickej spoločnosti Kpler prešlo v období od 1. do 19. marca prielivom len 116 nákladných lodí, čo predstavuje pokles o 95 percent v porovnaní s priemerom v čase mieru. „Vyzývame na okamžité a komplexné moratórium na útoky na civilnú infraštruktúru vrátane ropných a plynárenských zariadení,“ dodali krajiny.
Ako sme vás pred časom informovali, Francúzsko sa už podľa prezidenta Emmanuela Macrona pustilo do predbežných konzultácií, ktoré majú zistiť, či existuje reálna šanca presadiť riešenie na pôde OSN. Ide o fázu mapovania postojov jednotlivých krajín, predovšetkým členov Bezpečnostnej rady, ktorých súhlas by bol pre akýkoľvek zásah alebo medzinárodnú iniciatívu kľúčový. Macron tým naznačil, že bez širšej globálnej zhody nie je možné pristúpiť ku konkrétnym krokom.
