Problémy poľnohospodárov sa okrem poveternostných podmienok prejavia neskôr, v čase, kedy dozrievajú plodiny alebo sa chystajú na žatvu.
Pestovatelia, ovocinári alebo zeleninári už naplno vyšli do polí, kde ošetrujú pôdu, sejú a sadia prvé jarné plodiny vrátane zemiakov a zeleniny.
Pomohli zimné mrazy
Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) priblížila, že tohtoročná zima bola síce o niečo bohatšia na snehové zrážky, no aj tak sneh neposkytol toľko vlahy, ako by bolo žiaduce a najmä na juhozápade krajiny sa vlaha nedostala do hlbších častí pôdy.
Pre poľnohospodárov bolo podľa Holéciovej dôležité aj to, že počas zimy mrzlo. Silný mráz totiž pomohol zmierniť tlak škodcov a rôznych nežiaducich patogénnych činiteľov v pôde, ktoré sú citlivé na nízke teploty.
Ďalšie problémy sa ale vyskytnú neskôr, keď bude dozrievať úroda, prípadne nastane obdobie pred žatvou. Poľnohospodárom spôsobuje vrásky premnožená raticová zver, ktorá každoročne pustoší polia a spôsobuje škody, ktoré sa šplhajú do závratných výšok.
Trvá to roky
Situácia dospela do bodu, kedy mnohí pestovatelia rezignujú na pestovanie určitých plodín, pretože boj so zverou prehrávajú.
Ako upozornili noviny.sk, ministerstvo pôdohospodárstva preto pristúpilo k radikálnemu kroku – poľovníkom dočasne rozviazalo ruky a povolilo lov aj v období, kedy je zver štandardne zákonom chránená.
Problém s decimovním úrody nie je novinkou, no jeho intenzita v posledných rokoch narastá. Poľnohospodárske podniky vynakladajú obrovské sumy na oplocovanie parciel, no ani fyzické bariéry nie sú stopercentnou ochranou. Zver si cestu k potrave, ktorou sú najmä obilniny, repka, cukrová repa či vinič, vždy nájde.
„Trvá to roky, nevidíme významné zlepšenie. Sťažuje to pestovanie plodín, sú podniky, ktoré automaticky si parcely oplocujú,“ priblížila ďalej Holéciová.
Miliónové škody
Podľa oficiálnych údajov SPPK sú straty na úrodách alarmujúce, hoci reálne čísla sú pravdepodobne ešte vyššie, keďže mnohí farmári už rezignovali aj na nahlasovanie škôd.
„Za rok 2025 škody na výmere 37-tisíc hektárov na úrovni 10 miliónov eur. Rok predtým boli škody vyššie, na úrovni 18 miliónov eur a aj na väčšej ploche, až na 67-tisícoch hektároch,“ spresnila Holéciová.
Napriek medziročnému poklesu v roku 2025 zostáva finančné zaťaženie agrárneho sektora neúnosné. Práve preto agrorezort prelomil tradičné tabu spojené s jarnou ochranou zveri.
Výnimky rezortu
Od 1. apríla by sa v lesoch a na poliach mal štandardne rozhostiť pokoj, no tento rok je všetko inak. Ministerstvo vydalo špeciálnu výnimku, ktorá umožňuje elimináciu problémových jedincov v kritických oblastiach.
„V čase ochrany ministerstvo pôdohospodárstva vydalo mimoriadne povolenie lovu raticovej zveri,“ uviedol Radoslav Barna, poľovný hospodár PS Vimberok – Hardaňová.
Rezort svoje rozhodnutie odôvodňuje potrebou chrániť poľnohospodárske kultúry v čase ich vzchádzania, kedy sú pre zver najatraktívnejšie. Výnimka sa týka konkrétnych druhov a časového rámca.
„U jelenej, danielej a muflonej zveri udelila sa výnimka na to obdobie, to je od 1. apríla do konca júla,“ ozrejmil Alojz Kaššák, viceprezident a hovorca Slovenskej poľovníckej komory.
Nádej pre pestovateľov
Zároveň došlo k povoleniu technológií a postupov, ktoré sú za bežných okolností zakázané alebo považované za nesprávne spôsoby lovu.
„Môžeme loviť v noci, teda s pomocou termovízie a s pomocou nočného videnia. Dokonca sú tam ďalšie výnimky, že môžeme loviť aj na vnadisku, čo predtým bolo zakázané,“ vysvetlil postupy Barna.
Pre poľnohospodárov sú tieto opatrenia lúčom nádeje. Kvôli neustálym nájazdom zveri totiž dochádza k zmene štruktúry plodín na Slovensku. V tzv. nárazníkových zónach pri lesoch farmári prestávajú siať kukuricu či iné lákavé plodiny, čo má dopad na celkovú produkciu podnikov.
Ministerstvo síce pripomína, že výnimky sú pre užívateľov revírov len možnosťou a nie príkazom, no tlak zo strany poľnohospodárov na poľovníkov je obrovský. Prípadný úspech mimoriadnych povolení sa ukáže až pri žatve.
