Dlhoročný súdny proces týkajúci sa výstavby luxusného bytového komplexu Bonaparte na bratislavskom hradnom kopci dospel k dôležitému, i keď zatiaľ neprávoplatnému záveru.
- AKTUALIZOVANÉ: 20.03.2026, 13:48
Mestský súd Bratislava I v piatok (20. 3.) zbavil viny podnikateľa Ladislava Bašternáka a ďalších dvoch manažérov.
Podľa senátu neexistujú jasné dôkazy o tom, že by pri realizácii stavby došlo k manipulácii s cenami s cieľom podviesť štát na daniach, informuje Denník N.
Nadmerný odpočet DPH
Verdikt, ktorý padol v neprítomnosti všetkých troch obžalovaných, ukončil prvostupňové konanie v prípade, ktorý pred rokmi hýbal slovenskou politickou scénou.
Okrem Ladislava Bašternáka dostali oslobodzujúci verdikt aj Ivan Piterka a Stanislav Plutko. Senát pod vedením sudcu Františka Jančoka rozhodol jednohlasne, pričom kľúčovým argumentom bolo zlyhanie obžaloby pri preukazovaní trestnej činnosti.
Ako poukázal Denník N, jadrom obžaloby bolo podozrenie z neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu DPH vo výške približne 913-tisíc eur. Daňový úrad, ktorý si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške viac ako 913.000 eur, odkázal na civilný proces.
Vinu odmietli
Prokuratúra tvrdila, že pred 15 rokmi, počas výstavby komplexu neďaleko Bratislavského hradu, aktéri umelo navyšovali fakturované sumy za stavebné práce. Cieľom malo byť vytvorenie fiktívnych nákladov, ktoré by následne umožnili odčerpať vysoké sumy zo štátnej pokladnice.
Obžalovaní od začiatku akúkoľvek vinu odmietali. Ich obhajoba stála na tvrdení, že ceny zodpovedali vtedajšej trhovej realite a žiadne podvodné schémy sa nekonali. Sudca Jančok v odôvodnení uviedol, že výpovede trojice mužov pôsobili počas dokazovania dôveryhodne.
„Možno konštatovať, že bez dôvodných pochybností nebolo preukázané, že by došlo k umelému navýšeniu ceny diela. Vzhľadom na uvedené, keďže nebolo dokázané bez dôvodných pochybností, že by došlo k spáchaniu skutku, tak ako je obžalovaným obžalobou kladené za vinu, súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil,“ uviedol v odôvodnení súd.
Preto bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že by sa ceny za dielo umelo navyšovali, ako to opísala obžaloba.
Hodnoverný znalecký posudok
Prokurátor Vladimír Priecel pred novinármi uviedol, že za najhodnovernejší považuje znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý navrhol vykonať.
„A to aj s poukazom na skutočnosť, že vykonali aj deštruktívnu metódu posudzovania hodnoty nehnuteľnosti v zmysle zmluvy, s tým, že v prípade stotožnenia sa s obhajobnou argumentáciou by daňovú trestnú činnosť pri neoprávnenom si uplatňovaní alebo znižovaní daňovej povinnosti pri stavbách nebolo možné stíhať,“ vysvetlil prokurátor.
Neexistuje definícia hrubej stavby
Na druhej strane, advokátka Ladislava B. Martina Palovičová Farkašová si nemyslí, že by posudok navrhnutý prokuratúrou bol odlišný od zvyšných troch, navrhnutých obhajobou, napriek tomu, že hrubú stavbu nacenil odlišne.
„Jednoznačne vyplynulo, že číslo, ku ktorému dospel, bolo z jeho pohľadu správne, rovnako ako čísla, ku ktorým dospeli zvyšní traja znalci. Akurát jediný rozdiel bol v tom, že nezapočítal do svojho výpočtu a ohodnocovania niektoré práce, respektíve materiály, ktoré on v danom prípade považoval za také, ktoré nie sú súčasťou hrubej stavby, zatiaľ čo ostatní znalci ich považovali za súčasť hrubej stavby,“ uviedla Palovičová Farkašová.
Podľa jej názoru takisto nie je možné ktorýkoľvek z posudkov označiť za správny alebo nesprávny z dôvodu, že neexistuje definícia hrubej stavby.
Prokurátor sa voči neprávoplatnému rozsudku nemu odvolal. Podľa jeho slov bol zhromaždený dôkazný materiál dostatočný na vynesenie odsudzujúceho rozsudku.
Štátny zástupca v záverečnej reči požadoval pre Ladislava Bašternáka trest odňatia slobody v dĺžke päť a pol rok a trest prepadnutia majetku v prospech štátu.
