Spôsob výživy dieťaťa v prvých mesiacoch života môže mať väčší význam pre jeho ďalší vývoj, než sa doteraz predpokladalo. Nová rozsiahla štúdia naznačuje, že dlhšie výlučné dojčenie súvisí s nižším výskytom príznakov ADHD v detskom veku.
Výskumníci z Univerzity v Bergene analyzovali údaje od viac ako 37-tisíc detí narodených v Nórsku v rokoch 1999 až 2009. Zamerali sa na dĺžku a intenzitu dojčenia a následne porovnávali tieto údaje s výskytom príznakov ADHD vo veku troch, piatich a ôsmich rokov. Informuje o tom portál Zdravie.
Čím dlhšie dojčenie, tým menej príznakov
Analýza ukázala, že deti, ktoré boli výlučne dojčené dlhšie, vykazovali v neskoršom veku menej príznakov poruchy pozornosti s hyperaktivitou. Najvýraznejší efekt zaznamenali vedci u detí dojčených výlučne počas šiestich mesiacov, čo zodpovedá odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) aj UNICEF.
Za štúdiou stojí psychiatrička Berit Skretting Solberg z Univerzity v Bergene a nemocnice Betanien. Podľa nej vznikajú psychiatrické poruchy kombináciou genetických predispozícií a vplyvov prostredia. Výživa v ranom detstve môže byť jedným z faktorov, ktoré sa na tomto procese podieľajú.
Silnejší efekt u dievčat
Vedci zaznamenali rozdiel aj medzi pohlaviami. Súvislosť medzi dojčením a nižším výskytom príznakov ADHD sa síce potvrdila u chlapcov aj dievčat, no u dievčat bola vo všetkých sledovaných vekových skupinách výraznejšia.
Prečo sú rozdiely medzi pohlaviami také výrazné, zatiaľ nie je známe. Vedci predpokladajú, že biologické mechanizmy ovplyvňujúce vývoj mozgu môžu u chlapcov a dievčat fungovať odlišne.
Odborníci zároveň upozorňujú, že dedičnosť zostáva najvýznamnejším rizikovým faktorom pri vzniku ADHD. Ide o poruchu, na ktorej vzniku sa podieľa viacero navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov.
Materské mlieko môže podporovať vývoj mozgu
ADHD patrí medzi najčastejšie neurovývinové poruchy detského veku. Prejavuje sa problémami s udržaním pozornosti, impulzivitou a hyperaktivitou. Hoci ju nie je možné úplne vyliečiť, príznaky sa dajú zmierniť vhodnou terapiou a podľa potreby aj liečbou.
Jedným z možných vysvetlení zistených súvislostí je samotné zloženie materského mlieka. Okrem základných živín obsahuje vitamíny, protilátky, prebiotiká, probiotiká a ďalšie biologicky aktívne látky, ktoré môžu priaznivo vplývať na vývoj mozgu v najcitlivejšom období života.
Autori štúdie však upozorňujú, že ich výskum je observačný. Znamená to, že síce potvrdzuje súvislosť medzi dojčením a nižším výskytom príznakov ADHD, no nedokazuje priamy príčinný vzťah. Na objasnenie presných mechanizmov budú potrebné ďalšie výskumy.
Dojčenie nie je vždy možné
Odporúčania WHO hovoria o začatí dojčenia už počas prvej hodiny po pôrode a jeho výlučnom pokračovaní minimálne šesť mesiacov. V praxi však mnohé ženy dojčia kratšie. Aj v sledovanej štúdii bol priemerný čas výlučného dojčenia kratší ako štyri mesiace.
Dôvody bývajú rôzne – zdravotné komplikácie matky alebo dieťaťa, osobné rozhodnutie, skorý návrat do práce či nedostatočná podpora zo strany okolia alebo zdravotníckeho systému. Ak dojčenie nie je možné, odporúčanou alternatívou zostáva dojčenská výživa, ktorá pokrýva výživové potreby dieťaťa počas prvého roka života.
Odborníci zároveň zdôrazňujú, že výsledky podobných štúdií by nemali u matiek vyvolávať pocit viny. ADHD vzniká pôsobením viacerých faktorov a dojčenie predstavuje len jeden z nich.
Podpora môže pomôcť predĺžiť dojčenie
Ženám, ktoré chcú dojčiť dlhšie, môže pomôcť konzultácia s laktačnou poradkyňou. Odborná pomoc často rieši problémy s prisatím dieťaťa, bolesťou pri dojčení či obavami z nedostatočnej tvorby mlieka. Takéto služby dnes poskytujú viaceré pôrodnice, laktačné poradkyne aj niektoré zdravotné poisťovne.
Veľký význam má aj podpora partnera a rodiny, ktorí môžu matke uľahčiť starostlivosť o domácnosť a vytvoriť jej priestor na dojčenie a oddych.
Ak sa žena plánuje vrátiť do práce skôr, dojčenie môže pokračovať aj pomocou odsávania a správneho uchovávania materského mlieka. Odborníci odporúčajú začať s odsávaním ešte pred návratom do zamestnania.
Na záver pripomínajú, že zdravý vývoj dieťaťa nezávisí iba od dojčenia. Rovnako dôležitú úlohu zohráva bezpečné rodinné prostredie, podnetná výchova, láskyplná starostlivosť a pozornosť rodičov.
