Letná sezóna v prírode so sebou prináša aj zvýšené riziko stretnutia s parazitmi. Kanadskí vedci z University of Ottawa však prišli na prekvapivo jednoduché riešenie, ktoré dokáže udržať kliešte v bezpečnej vzdialenosti od turistických chodníkov.
Ich nová štúdia ukazuje, že obyčajná drevená štiepka funguje ako vysoko efektívna bariéra. Píšu o nej aj na portáli uottawa.ca.
Takýto výskum je mimoriadne dôležitý najmä teraz, keď globálne otepľovanie vyháňa kliešte do doteraz nevídaných nadmorských výšok presahujúcich hranicu tisíc metrov nad morom.
Výskumníci sa zamerali na kliešťa obyčajného a kliešťa čiernonohého, ktorí masívne rozširujú svoje teritóriá v Severnej Amerike. Počet prípadov lymskej boreliózy za posledné desaťročie vzrástol v Kanade až sedemnásobne.
V samotnom meste Ottawa zaznamenali dokonca osemnásobný nárast infikovaných pacientov. Ako píše portál Global News, lekári z Toronto General Hospital zároveň upozorňujú, že v Kanade sa začínajú etablovať infekcie ako anaplazmóza či babezióza, ktoré doteraz tunajšia populácia takmer nepoznala.
Zmeny klímy a posuny v populáciách voľne žijúcich zvierat spôsobujú, že parazity obsadzujú čoraz nové oblasti. Najvyššiu mieru nákazy dlhodobo hlási Nové Škótsko a južné časti provincií Manitoba, Ontario a Quebec. Odborníci preto hľadali spôsob, ako ochrániť ľudí na miestach, kde najčastejšie trávia voľný čas.
Na Slovensku vyvoláva obavy u epidemiológov podobný nepriaznivý trend, kedy Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zaznamenal k 17. septembru 2025 celkovo 3 127 prípadov lymskej boreliózy.
Tento stav predstavuje významný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024, kedy bolo hlásených 2 529 prípadov. Okrem boreliózy čelí krajina aj kliešťovej encefalitíde, ktorej ohniská sa presunuli z povodia Váhu do hornatých oblastí Banskobystrického a Žilinského kraja.
Obyčajné drevo zastavilo takmer polovicu útočiacich parazitov
Tím pod vedením doktorandky Kataríny Ost zrealizoval dvojročný experimentálny terénny výskum. Spolupracovali s ním aj experti z ďalších inštitúcií vrátane Université de Montréal a Dalhousie University.
Vedci rozdelili lesné trasy na päťdesiatmetrové úseky, medzi ktorými nechali prísne desaťmetrové ochranné koridory kvôli zamedzeniu kontaminácie. Samospráva na chodníkoch uplatňovala bežné kosenie buriny do výšky desiatich centimetrov každé dva až tri týždne.
Testovanie prebiehalo priamo v rekreačnej oblasti Greenbelt v Ottave, ktorá je známa vysokou hustotou infikovaných jedincov.
Vedci vytvorili bariéry pozdĺž dvoch populárnych turistických trás. Použili prírodnú, chemicky neošetrenú štiepku z jaseňových stromov.
Výsledky ukázali, že aj táto úplne obyčajná mechanická zábrana znížila hustotu dospelých kliešťov aj ich menších nýmf o 48 percent. Parazity cez vysušené drevo nedokázali jednoducho prejsť k okrajom chodníkov.
Ešte výraznejší efekt dosiahli vedci v momente, keď drevo skombinovali s chemickým postrekom. Použili látku deltametrín, ktorá sa bežne využíva v poľnohospodárstve na ochranu plodín pred roztočmi.
Roztok nanášal licencovaný dodávateľ v presnom pomere 12 mililitrov látky na sto štvorcových metrov, pričom sa striekalo výhradne drevo, nie okolitá zeleň.
Takto upravená štiepka eliminovala až 99 percent kliešťov hľadajúcich hostiteľa. Tento ochranný účinok pretrval počas dvoch celých sezón.
Rôzne druhy kliešťov, no aj hostiteľov
Nebezpečenstvo prenosu patogénov na človeka sa pritom neodvíja len od miesta výskytu, ale aj od individuálnych faktorov hostiteľa.
Český vedecký kolektív vo svojej štúdii odhalil, že ľudské biologické vlastnosti zohrávajú významnú úlohu pri lákaní týchto parazitov. Ich laboratórne testy preukázali, že kliešť obyčajný vykazuje prekvapivo silnú náklonnosť k vybraným typom ľudskej krvi.
Odborníci nazbierali kliešte klasickým spôsobom pomocou bielej flanelovej látky, ktorú ťahali po tráve. Do samotného testovania pustili len tie najaktívnejšie jedince. Každú nymfu najskôr umiestnili na vyhriaty plastový valec pokrytý filtračným papierom, ktorý simuloval teplokrvného hostiteľa. Experimentátori vybrali presne sto kliešťov, ktoré vykazovali prirodzenú snahu liezť smerom nahor.
Následne pripravili sterilné Petriho misky, na ktoré naniesli kvapky krvi jednotlivých skupín A, B, AB a O od zdravých dobrovoľníkov. Všetky vzorky krvi umiestnili do rovnakej vzdialenosti od stredu misky, kam potom položili pripraveného kliešťa. Výskumný tím sledoval ich správanie okamžite po vložení, po jednej minúte a po dvoch minútach.
Výsledky laboratórnych testov priniesli jasné štatistické dôkazy. Najväčším lákadlom pre testované kliešte bola krvná skupina A. Hneď v prvom momente experimentu si ju vybralo až 36 percent nymf.
Na druhom mieste skončila skupina O s podielom 32 percent. Nasledovala skupina AB, ktorú preferovalo 17 percent kliešťov.
Najmenej atraktívna bola pre parazity krvná skupina B, ku ktorej zamierilo iba 15 percent jedincov. Hoci sa záujem o skupiny A a B s pribúdajúcim časom mierne znižoval, celková štatistická analýza potvrdila, že nositelia áčka čelia najvyššiemu riziku.
Kliešte na Slovensku
Vedci na území Slovenska doteraz potvrdili prítomnosť až dvadsiatich dvoch druhov kliešťov, píše portál infokliest.sk. Tieto drobné článkonožce vyžadujú pre svoj život najmä vlhké a tienisté prostredie.
Stretnete ich v listnatých lesoch, ale čoraz častejšie okupujú aj zanedbané mestské parky či súkromné záhrady. Parazity sa rýchlo prispôsobujú. Ich prežitie priamo závisí od dostatku vhodných hostiteľov, pričom krv cicajú voľne žijúcim zvieratám vrátane drobných hlodavcov, ježov, vtákov hľadajúcich potravu na zemi alebo veľkej zveri, ako sú srnce a diviaky.
Najrozšírenejším zástupcom v celej Európe zostáva kliešť obyčajný, ktorý prenáša najširšie spektrum pôvodcov závažných ochorení. Výskumníci ho intenzívne sledujú už viac ako sto rokov, no jeho životný cyklus stále prináša nové hádanky.
V tesnom závese za ním sa však objavujú ďalšie hrozby pre vaše domáce zvieratá. Na našich lúkach sa rýchlo šíri pijak lužný, ktorý parazituje najmä na psoch a jeho areál výskytu zaznamenáva masívny nárast.
Treťou významnou hrozbou je pijak stepný, ktorý predstavuje rovnaké nebezpečenstvo pre ľudí aj zvieratá.
Mestá získali lacný a ekologický nástroj na čistenie lesov
Profesorka Manisha A. Kulkarni z Fakulty medicíny vysvetlila prínos tejto metódy pre samosprávy. Podľa jej slov ide o mimoriadne praktický postup. Samosprávy môžu efektívne využiť materiál, ktorý im bežne zostáva pri údržbe mestskej zelene alebo pri odstraňovaní starých stromov.
„Táto štúdia ukazuje, že rôzne stratégie riadenia životného prostredia môžu byť účinné pri znižovaní počtu kliešťov hľadajúcich hostiteľa pozdĺž okrajov chodníkov, kde sa s nimi ľudia najpravdepodobnejšie stretnú,“ uviedla profesorka Kulkarni.
Počas dvoch rokov vedci týždenne monitorovali terén pomocou bielych flanelových textílií a nazbierali celkovo 440 kliešťov. Z tohto počtu patrilo 322 jedincov k druhu Ixodes scapularis.
Laboratórne testy potvrdili, že až 34,5 percenta z nich v sebe nosilo baktériu spôsobujúcu lymskú boreliózu, pričom výskyt anaplazmózy sa nepotvrdil.
Jaseňové drevo predstavuje pre prírodu nízku záťaž, keďže ide o čisto prírodný a biologicky odbúrateľný materiál. Výskum tiež potvrdil, že účinnosť bariéry neklesala ani s pribúdajúcim časom. Drevo si zachovalo svoje prirodzené vlastnosti počas celej aktívnej sezóny parazitov.
Katarína Ost doplnila, že lokálne získaná štiepka výrazne znižuje náklady na údržbu lesoparkov. Upozornila však aj na limity. Použitie chemicky ošetreného dreva nie je možné aplikovať všade. Prísne obmedzenia platia najmä v blízkosti vodných plôch, kde by insekticíd mohol ublížiť vodným organizmom.
Vedci musia preveriť vplyv chémie na lesný ekosystém
Autori štúdie, ktorá bola publikovaná v odbornom časopise Ticks and Tick-borne Diseases, dodávajú, že pred masovým nasadením je potrebný ďalší výskum.
Je nevyhnutné presne určiť, ako deltametrín vplýva na okolité organické látky a iné živočíchy v lese, ktoré pre človeka nepredstavujú žiadnu hrozbu.
Rovnako bude potrebné dlhodobo otestovať, ako dlho dokáže drevená bariéra plniť svoju izolačnú funkciu po uplynutí dvoch rokov.
