Zaradenie do rodu Pyralis (vijačka) navyše nesie historickú tradíciu honosných mien. Keď rakúski prírodovedci Denis a Schiffermüller v roku 1775 opísali zakladajúci druh tohto rodu, pre jeho nádherné farby ho nazvali Pyralis regalis (kráľovská).
Čelíme celosvetovej kríze biodiverzity
Neskôr pribudli druhy princeps (kniežacia) či cardinalis (kardinálska). Pomenovanie po pápežovi tak bolo podľa vedcov logickým vyvrcholením tejto cirkevnej hierarchie v ríši hmyzu.
Peter Huemer, ktorý dnes pôsobí ako dobrovoľný vedecký pracovník v múzeu, ktoré kedysi sám úspešne viedol, hovorí o objave s veľkým rešpektom, no zároveň varuje pred globálnou apatiou.
„Čelíme celosvetovej kríze biodiverzity, pritom sme doteraz vedecky zdokumentovali len zlomok druhov, ktoré s nami zdieľajú túto planétu. Ak chceme prírodu efektívne chrániť, musíme tie tvory najprv spoznať, opísať a pomenovať. Nemôžete totiž prijať legislatívu na ochranu niečoho, čo pre systém oficiálne neexistuje,“ vysvetľuje Huemer.
Štatistiky jeho slová potvrdzujú. Na celom svete vedci ročne opíšu približne 700 nových druhov motýľov. Hoci väčšina objavov pochádza z trópov, samotná Európa stále skrýva tajomstvá. Len v oblasti Álp objavili biológovia za posledné desaťročia približne 200 doposiaľ neznámych druhov hmyzu.
Biele hory nepredstavujú stabilné prostredie
Pre Huemera, ktorý je praktizujúcim katolíkom, má voľba mena hlboký duchovný rozmer. Motýle majú v kresťanskej ikonografii silnú symboliku – húsenica, ktorá sa zakuklí a neskôr vyletí ako okrídlený tvor, slúži teológom už po stáročia ako metafora duchovnej obnovy, premeny ľudskej duše a zmŕtvychvstania.
Pomenovanie purpurového motýľa po pápežovi Levovi XIV. je tak nielen poctou, ale aj tichou petíciou. Vedci dúfajú, že Vatikán využije svoju obrovskú globálnu morálnu autoritu a začne tému ochrany vymierajúcich živočíšnych druhov otvárať intenzívnejšie.
O samotnom živote Pyralis papaleonei toho veda zatiaľ veľa nevie. Vedci doteraz nevideli jeho húsenicu a nepoznajú ani hostiteľskú rastlinu, ktorou sa živí. Všetky doterajšie jedince boli chytené v júni pomocou svetelných lapačov, z čoho vyplýva, že ide o výhradne nočného letca.
Biele hory na Kréte navyše nepredstavujú stabilné prostredie. Celý tamojší ekosystém je pod masívnym tlakom kvôli nadmernému spásaniu dobytkom, klimatickým zmenám, ktoré posúvajú vegetačné zóny, a nekontrolovanému rozširovaniu turistickej infraštruktúry.
Tento endemický motýľ, viazaný na jedno jediné pohorie, je tak od momentu svojho objavenia automaticky zaradený medzi zraniteľné druhy. Výskumníci preto zdôrazňujú, že hoci ide o malého dvojcentimetrového tvora, práve z takýchto drobných dielikov sa skladá celý živý svet, ktorý sme povinní zachovať pre ďalšie generácie.
