Na výskume sa okrem tirolského múzea podieľali aj experti z Fínskeho prírodovedného múzea a Bavorskej štátnej zoologickej zbierky.
Vedecká taxonómia a teológia k sebe mali odjakživa blízko, no nový objav rakúskych a fínskych vedcov ich prepojil úplne nečakaným spôsobom.
Tím výskumníkov pod vedením Petra Huemera, uznávaného odborníka na motýle z Tirolského krajinského múzea v Innsbrucku, opísal doposiaľ neznámy druh nočného motýľa, ktorý objavili vo vysokohorských oblastiach gréckeho ostrova Kréta.
Samotný objav búra zakorenené predstavy
Ako píše portál Science Blog, tento výnimočný hmyz dostal vedecké meno Pyralis papaleonei na počesť nového najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi, pápeža Leva XIV. (občianskym menom Robert Prevost), ktorý na svätý stolec zasadol len krátko pred publikovaním objavu.
Nový druh motýľa bol oficiálne opísaný vo vedeckom časopise Nota Lepidopterologica 28. apríla 2026. Na výskume sa okrem tirolského múzea podieľali aj experti z Fínskeho prírodovedného múzea a Bavorskej štátnej zoologickej zbierky.
Samotný objav pritom búra zakorenené predstavy o tom, že Európa je z hľadiska biodiverzity už dokonale zmapovaná a že nové druhy možno objaviť už len v nepreniknuteľných tropických pralesoch Amazonky či Bornea.
Pyralis papaleonei žije v pohorí Lefka Ori (v preklade Biele hory) na západe Kréty. Ide o drsnú vysokohorskú krajinu plnú vápencových roklín a spaľujúceho letného slnka. Motýľ patrí medzi stredne veľké druhy s rozpätím krídel približne dva centimetre. Čo však vedcov okamžite upútalo, je jeho netypické a na pomery nočných motýľov až príliš nápadné sfarbenie.
„Predné krídla tohto motýľa majú sýtu purpurovú farbu, ktorú v strede prerušuje výrazná oranžovo-zlatá škvrna lemovaná jasnými bielymi pásikmi. Na pomery nočných motýľov, ktoré sa zvyčajne maskujú nevýraznými sivými či hnedými odtieňmi, pôsobí tento druh až výstredne luxusne,“ uviedli autori štúdie.
Výsledky molekulárnych dát boli jednoznačné
Aby vedci dokázali, že ide o úplne nový druh a nie iba o lokálny poddruh, museli skombinovať klasické morfologické metódy s najmodernejšou vedou. Skúmali nielen kresbu na krídlach a anatómiu tela, ale vykonali aj detailné genetické testy.
Výsledky molekulárnych dát boli jednoznačné. Nový motýľ vykazuje až 6-percentnú genetickú odchýlku od svojho najbližšieho známeho príbuzného, čo vysoko prekračuje stanovenú vedeckú hranicu pre uznanie samostatného živočíšneho druhu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
