Dlhé roky sa medzi odborníkmi, výrobcami technológií aj verejnosťou držala predstava, že modré svetlo z mobilov a obrazoviek je jedným z hlavných dôvodov, prečo ľudia zle spia.
Tento naratív sa stal základom pre vznik celého trhu – od filtrov na displeje až po špeciálne okuliare, ktoré mali blokovať škodlivé žiarenie. Upozornil na to portál Startitup.
Základná hypotéza bola jednoduchá: modré svetlo má potláčať tvorbu melatonínu, hormónu spánku, a tým narúšať biologické rytmy človeka.
Veda však začína hovoriť niečo iné
Nové analýzy a prehľady výskumov však túto predstavu výrazne spochybňujú. Ukazuje sa, že samotné modré svetlo z bežných zariadení nemusí mať taký silný vplyv, ako sa dlho predpokladalo.
Metaanalýza viacerých štúdií vedená výskumníkmi vrátane Michaela Gradisara ukázala, že používanie obrazoviek pred spaním oddiali zaspatie v priemere len o necelých 10 minút. Z pohľadu spánkovej biológie ide o minimálny rozdiel.
Intenzita rozhoduje viac než farba
Ďalší výskum, napríklad z University of Manchester, ukazuje, že dôležitejšia než spektrum svetla je jeho intenzita. Ľudský organizmus reaguje najmä na jas, ktorý signalizuje deň alebo noc.
Smartfón pritom produkuje približne 80 luxov. Vonkajšie denné svetlo však môže dosahovať až 100 000 luxov. Aj krátky pobyt vonku teda predstavuje pre oči omnoho silnejší svetelný podnet než dlhé pozeranie do mobilu. Informoval portál BBC.
Skutočný vinník je mozog, nie displej
Výskum z Brigham Young University priniesol zásadný posun v chápaní problému. Porovnával ľudí bez telefónu pred spaním a tých, ktorí ho používali s filtrom aj bez neho.
Výsledok bol prekvapivý: medzi používateľmi nebol rozdiel v kvalite spánku. Rozhodujúcim faktorom nebolo svetlo, ale obsah, ktorý ľudia konzumovali.
Sociálne siete, správy či pracovná komunikácia aktivujú mozog, zvyšujú hladinu kortizolu a dopamínu a udržiavajú človeka v bdelosti.
Filter ako psychologická ilúzia
Funkcie ako „Night Shift“ alebo oranžové filtre na okuliaroch síce menia vzhľad obrazovky, ale podľa viacerých štúdií nemajú výrazný vplyv na samotné zaspávanie.
Vytvárajú však pocit, že človek robí niečo pre svoje zdravie. To môže viesť k paradoxu – ľudia zostávajú na telefóne dlhšie, pretože veria, že sú „chránení“.
Súčasný vedecký pohľad posúva ťažisko problému. Telefón v posteli neškodí primárne svetlom, ale tým, že udržiava mozog aktívny.
Neustály prísun informácií, emocionálne reakcie a mentálna stimulácia bránia prirodzenému útlmu pred spánkom.
Denné svetlo ako dôležitejší faktor
Výskumy zároveň ukazujú, že kľúčovú úlohu hrá denný svetelný režim. Ranné vystavenie prirodzenému svetlu pomáha stabilizovať biologické hodiny a zlepšuje schopnosť zaspať večer.
Telo tak reaguje viac na celkový svetelný cyklus než na krátke večerné používanie obrazoviek.
Pôvodná predstava o modrom svetle ako hlavnom nepriateľovi spánku sa tak dostáva do nového svetla. Výskumy nehovoria, že svetlo nemá žiadny vplyv, ale že jeho efekt bol dlhodobo preceňovaný.
Skutočný problém sa javí byť komplexnejší a viac súvisí so správaním než s technológiou samotnou.
