Venčenie psa sa pre niektorých majiteľov môže zmeniť na nočnú moru. Len čo opustia prah domu, štvornohý miláčik je doslova ako utrhnutý z reťaze. Odborník radí, ako si vychutnať prechádzku po vonku bez toho, aby sa zmenila na tréning behu.
Rutinná prechádzka so psom sa môže zmeniť na nočnú moru. Každodenný boj s domácim miláčikom, ktorý vás namiesto pokojnej prechádzky „vlečie“ po chodníku, pozná takmer každý majiteľ psa.
Odborníci zo strediska Southend Dog Training však na sociálnych sieťach zdieľali metódu, ktorú mnohí psičkári označili za skutočný „prelom v hre“.
Zásadná chyba, ktorá iba zhorší problém
Ako upozornil Express, kľúč k úspechu, kedy si pobyt v prírode užije majiteľ aj samotný pes, pritom nespočíva v sile, ale v správnom smere pôsobenia tlaku.
Keď ich pes začne ťahať vpred, väčšina majiteľov inštinktívne zatiahne vôdzku smerom k sebe (dozadu). Podľa profesionálneho trénera je to však zásadná chyba, ktorá problém len zhoršuje.
„Namiesto toho, aby ste psa ťahali späť, šklbali ním alebo ho násilne obmedzovali, potiahnite vôdzku smerom nahor,“ vysvetľuje odborník vo videu.
Táto technika psa spomalí
Zdôrazňuje, že krátke a jemné potiahnutie smerom hore psa prirodzene spomalí, zatiaľ čo ťah dozadu v ňom vyvoláva protitlak a túžbu ťahať ešte silnejšie.
Tento jav prirovnáva k výcviku pracovných psov na obranu. Pri nácviku útoku figuranti psov úmyselne ťahajú za postroj dozadu, čím v nich budujú frustráciu a popud, aby sa drali vpred ešte intenzívnejšie.
„Presne túto techniku neúmyselne aplikujeme na našich psov pri bežnej prechádzke. Tým ich len viac frustrujeme. Stačí krátka, uvoľnená vôdzka, potiahnutie nahor a následné uvoľnenie – pes vtedy prirodzene spomalí,“ dodáva tréner.
Zbytočne nevybudzujte psa pred prechádzkou
Okrem techniky s vôdzkou tréner radí zamerať sa na stav psa ešte pred samotným odchodom. Majitelia by nemali psov pred prechádzkou zbytočne vybudzovať. Ideálne je počkať, kým sa zviera upokojí, a až potom vyjsť pred domové dvere.
Reakcie internetovej komunity sú však zmiešané. Zatiaľ čo niektorí hlásia okamžité zlepšenie, majitelia temperamentných plemien, ako sú anglické španiele či nemecké ovčiaky, upozorňujú, že u extrémne vzrušených psov táto technika sama o sebe nemusí stačiť a vyžaduje si dlhodobý nácvik povelu „stoj“.
Ďalšie dôležité odporúčania priniesli odborníci z K9 University Dog Training. Tí sa zamerali na zvuky, ktoré psy vydávajú, a na to, ako by na ne mali majitelia správne (ne)reagovať.
1. „Sťažovanie sa“ a dožadovanie sa pozornosti
Ak váš pes vydáva nespokojné zvuky sprevádzané hrabaním labkou alebo škrabaním, ide o typické dožadovanie sa pozornosti. „Tomuto správaniu by ste nikdy nemali vyhovieť tým, že psovi dáte to, čo chce. Inak problém len prehĺbite a pes sa naučí, že si všetko vynúti hlukom,“ varuje tréner.
2. Kňučanie a plač
Kňučanie je zvyčajne prejavom úzkosti alebo stresu. Hoci majú majitelia tendenciu psa vtedy utešovať, odborníci radia opatrnosť.
Rozlišujú medzi kňučaním, ktorý pes vydáva v záujme upokojenia samého seba, a zvukmi, ktoré môžu eskalovať do agresívnejšej reakcie, ako je štekanie alebo výpady na iných psov. Utešovanie v nesprávnej chvíli môže psa utvrdiť v tom, že jeho strach je opodstatnený.
3. Zavýjanie
Tento zvuk je najčastejšie prejavom separačnej úzkosti. Pes sa cíti osamelý a zavýjaním sa snaží nadviazať kontakt so svojou „svorkou“, teda s vami. Dlhodobé zavýjanie počas vašej neprítomnosti je jasným signálom, že pes potrebuje tréning samostatnosti.
