Od septembra čaká slovenské základné školy zásadná zmena vo vyučovaní. Podľa ministra školstva Tomáša Druckera sa nový systém zavádza preto, aby sa žiaci učili s porozumením, nie len mechanickým memorovaním. Do reformy je už zapojená takmer polovica škôl.
Od začiatku školského roka budú všetky základné školy učiť prvákov podľa nového kurikula. Reforma má postupne zmeniť spôsob výučby na celom Slovensku. Do systému sa už zapojila približne polovica škôl.
Menej bifľovania, viac porozumenia
Vzdelávanie sa na Slovensku zhoršuje. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) tvrdí, že deti, ktoré vstupujú do školského systému, sú menej sústredené a viac rozptýlené. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú, je viacero.
Podstatnou mierou sa na tomto trende podpisuje enormné a veľmi skoré používanie moderných komunikačných a technologických prostriedkov. Jedinou možnosťou, ako eliminovať tento trend, je prispôsobiť spôsob vzdelávania podmienkam doby.
Podľa ministra je hlavným problémom súčasného systému aj to, že žiaci sa učia učivo naspamäť, no často mu nerozumejú. Nový model má podporiť aktívnejšie zapojenie detí do vyučovania, píše TASR.
„Aby neboli hodnotení za to, že vyrátajú dobre príklad, ale za to, že mu porozumejú,“ uviedol minister školstva v stredu (22. apríla) počas tlačovej konferencie.
Podľa rezortu školstva je cieľom zmeniť zaužívaný prístup, v ktorom žiaci často len memorujú učivo bez hlbšieho pochopenia. Nový systém má podporiť aktívne zapojenie žiakov. “Aby nemuseli naspamäť ovládať všetky vybrané slová, keď ich nevedia používať a nevedia čítať s porozumením…nechceme, aby deti len vedeli, ale aby rozumeli tomu, čo sa učia,” doplnil minister školstva.
Školy dostávajú podporu a prípravu
Do reformy sa zatiaľ zapojilo približne 50 % základných škôl. Tisíce škôl však ešte prechod na nový štátny vzdelávací program neukončili. Pomoc im poskytuje aj Národný inštitút vzdelávania a mládeže, ktorý organizuje školenia a metodickú podporu.
Kurikulárna reforma sa bude týkať všetkých základných škôl, ktorých žiaci nastúpia do prvých ročníkov. Žiaci v druhom a treťom ročníku budú pokračovať podľa doterajšieho spôsobu vzdelávania.
Školy, ktoré sa do reformy zapojili v minulých rokoch, budú mať žiakov v novom systéme aj v ďalších ročníkoch. Štát sľubuje všetkým školám širokú podporu.
“Národný inštitút vzdelávania mládeže má v každom regióne a potom ešte osobitne v regiónoch, kde sú školy s vyučovacím jazykom maďarským 9 krajských pracovísk, ktoré poskytujú školám priamu konzultačnú podporu,” doplnila riaditeľka NIVM Romana Kánovská.
Nové osnovy pre prvý ročník budú povinné od septembra, no školy dostanú čas na adaptáciu. V najbližších mesiacoch sa pripravujú školenia pre učiteľov, ktoré im majú pomôcť zvládnuť nový systém.
„Nečakáme od škôl, že budú mať od septembra všetko pripravené. Dávame im celý rok, aby si štátne vzdelávacie programy pripravili,“ uviedla Petra Fridrichová, riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVAM).
Pilotné školy potvrdzujú, že zmeny menia aj rolu učiteľa.
Riaditeľka Základnej školy Jana Amosa Komenského v Seredi Paulína Krivosudská, ktorá sa zapojila do pilotného overovania nového kurikula, uviedla, že každá škola si upravuje svoj štátny vzdelávací program podľa vlastných potrieb. „Je to živý dokument,“ povedala s tým, že práve tento rámec určuje smerovanie a rozvoj školy do budúcnosti.
Podľa Krivosudskej ide o zásadnú zmenu v tom, že v triedach preberá aktívnejšiu úlohu žiak, nie učiteľ. Učiteľ je podľa nej najviac aktívny najmä pred samotnou hodinou, pri jej príprave.
Nový štátny vzdelávací program bol schválený v roku 2023. Odvtedy prebieha postupné testovanie na vybraných školách a od školského roka 2024/2025 sa doň zapája čoraz viac zariadení. Reformu rezort rozširuje aj o moderné prvky vrátane umelej inteligencie.
Rezort školstva čaká aj od septembra aj ďalšia výzva. Opozíční poslanci NR SR už teraz upozorňujú na to, že v auguste sa skončí aj posledný projekt naviazaný na Plán obnovy a udržateľnosti, cez ktorý mohlo Slovensko z eurofondov financovať asistentov pre deti so zdravotným znevýhodnením a školské podporné tímy.
„Od septembra 2026 bude nevyhnutné zabezpečiť ich stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu,” upozornila poslankyňa NR SR Tina Gažovičová (PS).
Poslankyňa Gažovičová tiež nesúhlasí so súčasným využívaním zvýšených normatívov. Tie síce štát školám dáva, ale nie sú sú účelovo viazané na podporu detí so zdravotným znevýhodnením.
