Keď sa holandský guvernér Peter Minuit 4. mája 1626 priplavil na lodi Meeuw do takzvaného Nového sveta, videl pred sebou divočinu plnú príležitostí. Pôvodní obyvatelia z kmeňa Lenape v kolónii Nové Holandsko toto územie nazývali Mannahatta, čo v preklade znamená ostrov mnohých pahorkov.
O necelé tri týždne neskôr Minuit ostrov odkúpil za tovar v hodnote 60 guldenov. Na mieste následne vyrástla osada Nový Amsterdam na východnom pobreží dnešnej Severnej Ameriky, z ktorej sa po príchode Britov zrodil dnešný New York. V pondelok 4. mája uplynie 400 rokov odvtedy, ako sa na Manhattane začala historická premena na jedno z najvýznamnejších centier planéty.
Minuit, poverený vedením kolónie Nové Holandsko, mal za úlohu konsolidovať roztrieštené holandské osady a zabezpečiť strategický bod pre obchodovanie s kožušinami. Kľúčový okamih „obchodu tisícročia“ nastal 24. mája 1626, keď zorganizoval stretnutie s miestnymi náčelníkmi. Uzavrel dohodu, ktorou územie s rozlohou takmer 60 štvorcových kilometrov prešlo do rúk Holandskej západoindickej spoločnosti.
Legenda hovorí, že Minuit kúpil ostrov za sklenené perly, látky a drobné nástroje, ktorých hodnotu historici neskôr prepočítali na sumu 24 dolárov. Hodnota týchto predmetov však pre domorodcov mala úplne iný ekonomický a najmä úžitkový význam. Navyše, pôdu nevnímali ako osobný majetok, ktorý možno natrvalo predať, ale ako priestor, na ktorom udelili Holanďanom právo spoločne hospodáriť.
Viva, New Amsterdam
Po úspešnom zabezpečení územia začali Holanďania formovať osadu Nový Amsterdam. Jej ráz bol od začiatku európsky, pričom ulice kopírovali holandskú architektúru so systémom odvodňovacích kanálov. Na obranu pred prípadnými útokmi vybudovali osadníci na severnej hranici mesta masívny drevený val. Keď sa mesto rozšírilo, val zbúrali a na jeho mieste vznikla ulica, ktorá dodnes nesie meno po tejto historickej bariéry – Wall Street.
ffacebook]
Holandská správa trvala necelé štyri desaťročia. V roku 1664 priplávala do prístavu britská vojnová flotila a guvernér Peter Stuyvesant odovzdal mesto bez jediného výstrelu. Na počesť Jakuba, vojvodu z Yorku, dostala osada nové meno New York. Pod britskou správou rástol strategický význam hlbokovodného prístavu a mesto sa stalo kľúčovým uzlom medzi Európou a novým kontinentom.
S príchodom 19. storočia a priemyselnej revolúcie zažil New York obrovský rozmach. Otvorenie Erijského prieplavu prepojilo mesto s vnútrozemím a urobilo z neho obchodnú bránu Ameriky. Zatiaľ čo v 17. storočí bol Manhattan len osamelý holandský prístav, o necelé tri storočia neskôr už k jeho brehom prúdili milióny imigrantov hľadajúcich nový život.
Brána do nového sveta
Ich vstupnou bránou sa stal susedný ostrovček Ellis Island, kde museli prejsť kontrolami, kým mohli vstúpiť na samotný Manhattan. Masívny prílev obyvateľstva však spôsobil, že limitovaná plocha ostrova prestala postačovať a odpoveďou inžinierov bol vertikálny rast. Vďaka vynálezu bezpečného výťahu a oceľových konštrukcií sa začala formovať známa silueta mrakodrapov, ako napríklad Flatiron, Chrysler Building či Empire State Building.
Súčasťou pestrej demografickej mozaiky osemmiliónového mesta je aj výrazná slovenská stopa. Počas masívnych migračných vĺn koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa tisíce Slovákov usadili na východnom pobreží Manhattanu v štvrti Yorkville. Vytvorili tu prosperujúcu slovenskú enklávu a budovali si tu nový život.
Duchovným a kultúrnym centrom tejto komunity sa stal Kostol svätého Jána Nepomuckého na Prvej avenue, ktorý dodnes slúži slovenskej diaspóre. Odhaduje sa, že v metropolitnej oblasti New Yorku žije v súčasnosti niekoľko desiatok tisíc obyvateľov, ktorých rodinné korene siahajú na Slovensko.
Uprostred modernej zástavby dodnes prežívajú vzácne fragmenty histórie. Najstaršou stojacou budovou na Manhattane je Fraunces Tavern s pôvodnými základmi z roku 1719. Ešte staršieho svedka minulosti však ukrýva príroda. V parku Inwood Hill rastie liliovník tulipánokvetý s odhadovaným vekom viac ako 400 rokov. Tento majestátny strom bol tak priamym svedkom príchodu Petra Minuita a premeny osady na globálnu metropolu.
Dnes je historický obchod Petra Minuita považovaný za najvýhodnejšiu realitnú transakciu v dejinách. Dnešný Manhattan je globálnym finančným epicentrom a celková hodnota nehnuteľností na tomto jedinom ostrove sa odhaduje na viac ako tri bilióny dolárov. Kúsok zeme, ktorý v 17. storočí vymenili za zväzky látok a sekery, dnes hostí najdrahšie adresy planéty, kde cena za meter štvorcový dosahuje astronomické výšky.
