Typický motív zo sci-fi sú cestovatelia časom uchovaní v kryogénnej nádrži, ich telo je hlboko zamrazené v stave suspendovanej animácie a neskôr rozmrazené, pričom sa prebúdzajú v inom desaťročí alebo storočí s úplne zachovanými mentálnymi a fyzickými schopnosťami. Vedecké pokusy s kryogénnym zmrazením a rozmrazením mozgových tkanív ľudí a iných zvierat, väčšinou mladých stavovcov, už ukázali, že neurónové tkanivo dokáže prežiť zmrazenie na bunkovej úrovni a po rozmrazení aspoň čiastočne fungovať. Napriek tomu zatiaľ nie je možné plne obnoviť procesy nevyhnutné pre správne fungovanie mozgu, ako sú neurónová aktivita, metabolizmus buniek a plasticita mozgu.
Vedci z Nemecka dosiahli prelomový výsledok, keď sa im po prvýkrát podarilo zachovať a čiastočne obnoviť funkciu mozgového tkaniva myši po extrémnom kryogenickom zmrazení. Tento experiment, ktorý pripomína zápletky z futuristických sci-fi príbehov, naznačuje, že niektoré biologické procesy možno zastaviť a neskôr opäť aktivovať bez okamžitého poškodenia štruktúry, čo otvára úplne novú dimenziu výskumu života a smrti, informuje portál Scientific American.
Doteraz bola hlavnou prekážkou pri zmrazení mozgu tvorba ľadových kryštálov, ktoré mechanicky poškodzujú bunkové membrány a narúšajú metabolizmus neurónov. Nová technika vitrifikácie, ktorú vedci použili, umožňuje ochladiť tkanivo tak rýchlo, že sa molekuly dostanú do sklovitého stavu bez kryštalizácie, čím sa minimalizuje fyzické poškodenie. Takto pripravené mozgové tkanivo po rozmrazení preukázalo, že mitochondrie fungujú, neuróny reagujú na elektrické podnety a synapsie si zachovávajú schopnosť zosilňovať spojenia, čo je základ pre pamäť a učenie.
Experimenty sa najprv sústredili na tenké rezy hipokampu, oblasti mozgu zodpovednej za pamäť, a následne sa postupovalo k celému mozgu myši. Uchovanie celého orgánu v sklovitom stave až osem dní ukázalo, že neuróny dokážu reagovať aj po dlhodobom kryospánku, hoci stále nie je jasné, či sa zachovali konkrétne spomienky alebo vedomie. Tento objav však mení pohľad na smrť a otvára etické, právne a medicínske otázky týkajúce sa hranice medzi životom a jeho koncom.
Vedci zároveň upozorňujú, že pri väčších orgánoch je proces výrazne komplikovanejší. Nerovnomerné chladenie, mechanické napätie a toxicita chemikálií používaných pri kryokonzervácii môžu spôsobiť poškodenie tkaniva, a preto je potrebné vyvinúť presnejšie technológie a bezpečnejšie roztoky. Napriek tomu sa experiment ukazuje ako prvý krok k tomu, aby sa biologické procesy dali zastaviť a čiastočne znovu spustiť, čo môže v budúcnosti viesť k novým možnostiam v medicíne a potenciálne aj v chápaní smrti ako stavu, ktorý by sa teoreticky mohol zvrátiť.
Okrem praktických aspektov otvára tento výskum aj fascinujúcu hypotézu, ak by sa fyzická štruktúra mozgu zachovala, mohla by byť v budúcnosti analyzovaná ako „nosič dát“. To znamená, že uložené informácie by mohli byť skúmané aj bez nutnosti obnovy plnej biologickej funkcie, čo by predstavovalo revolučný prístup k uchovávaniu a využívaniu ľudských poznatkov.
Kryogenický výskum sa zatiaľ nachádza na úplnom začiatku a jeho praktické uplatnenie je obmedzené, najmä pri väčších orgánoch alebo celom tele. Napriek tomu predstavuje významný krok vpred, ktorý spája biológiu, technológiu a etiku, a naznačuje, že budúcnosť, ktorú sme doteraz poznali len z literatúry či filmov, sa pomaly začína stávať reálnou.
