Káva je pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou dňa, najmä pre jej schopnosť zvyšovať bdelosť. Najnovšie vedecké poznatky však naznačujú, že jej účinky môžu siahať ďalej než len k rannej energii. Výskum poukazuje na možnú súvislosť medzi jej konzumáciou a nižším výskytom problémov so stresom či náladou.
Zistenia naznačujú, že dôležité nie je len to, či kávu pijeme, ale aj v akom množstve. Informuje o tom portál Science Alert.
Dáta z miliónov rozhodnutí
Tím vedcov z Fudan University sa rozhodol preskúmať dlhodobo diskutovanú otázku pomocou rozsiahlych údajov. Analyzovali informácie o 461 586 ľuďoch, ktorí na začiatku sledovania netrpeli duševnými ťažkosťami. Ich zdravotný stav následne monitorovali počas mediánu 13,4 roka.
Výskumníci porovnávali údaje o spotrebe kávy, ktoré účastníci uviedli na začiatku, s neskoršími diagnózami. Takto sa snažili zachytiť možné súvislosti medzi každodennými návykmi a vývojom duševného zdravia.
Najnižšie riziko v strede spektra
Analýza ukázala zaujímavý vzorec. Najlepšie výsledky mali ľudia, ktorí denne vypili dve až tri šálky kávy. V tejto skupine sa objavilo najnižšie riziko vzniku úzkosti či depresie v porovnaní s tými, ktorí kávu nepili vôbec, alebo naopak prekračovali túto hranicu.
Na druhej strane sa ukázalo, že konzumácia piatich a viac šálok denne už môže byť spojená so zvýšeným rizikom problémov s náladou. Výsledky tak naznačujú, že pri kofeíne môže byť kľúčová miera.
„Zistili sme J-krivkové vzťahy medzi konzumáciou kávy a duševnými poruchami, čo naznačuje, že mierny príjem kávy môže byť pre duševné zdravie prospešný,“ uvádzajú autori štúdie.
Rozdiely, ktoré pretrvávajú
Zaujímavosťou je, že podobný trend sa objavil bez ohľadu na typ kávy – či už išlo o mletú, instantnú alebo bezkofeínovú. Účinok bol navyše výraznejší u mužov než u žien.
Vedci sa snažili eliminovať vplyv ďalších faktorov, ako sú vek, vzdelanie, pohyb či zdravotný stav. Aj po zohľadnení týchto premenných sa ukázalo, že rozdiely môžu súvisieť práve s konzumáciou kávy.
Limity a otvorené otázky
Napriek rozsiahlym dátam výskum nepreukazuje priamu príčinnú súvislosť. Účastníci uvádzali svoje návyky iba na začiatku sledovania a ich zmeny v priebehu rokov sa nezaznamenávali.
Vedci sa pokúsili ísť ešte ďalej a skúmali aj genetické rozdiely v metabolizme kofeínu. Ani tie však nemali výrazný vplyv na výsledné zistenia.
Čo sa skrýva v šálke
Káva obsahuje množstvo bioaktívnych látok, ktoré môžu ovplyvňovať fungovanie mozgu. Odborníci predpokladajú, že niektoré z nich majú protizápalové a upokojujúce účinky na oblasti spojené s náladou a stresom.
Aj keď samotná štúdia tieto procesy priamo neskúmala, zapadá do širšieho kontextu výskumu. Ten už v minulosti spájal kávu s dlhším životom, lepším zdravím srdca či reguláciou hmotnosti.
„Predchádzajúce štúdie skúmajúce vzťah medzi konzumáciou kávy a duševným zdravím, najmä depresiou a úzkosťou, priniesli nejednotné výsledky, pokiaľ ide o smer účinkov alebo optimálne denné množstvo,“ uvádzajú autori.
„Tieto rozdiely možno čiastočne vysvetliť metodologickými odlišnosťami, vrátane rozdielov v dizajne štúdií, veľkosti vzorky a charakteristikách populácie.“
Rastúci problém, jednoduché riešenia
Duševné poruchy sa v posledných rokoch stávajú čoraz výraznejšou záťažou pre verejné zdravie. Hľadanie dostupných a jednoduchých spôsobov prevencie je preto čoraz naliehavejšie.
Pravidelná, no umiernená konzumácia kávy by podľa vedcov mohla byť jedným z nenáročných návykov, ktoré majú potenciál ovplyvniť duševnú pohodu miliónov ľudí.
„Za posledné desaťročie sa duševné poruchy čoraz viac považujú za jednu z najvýznamnejších záťaží globálneho verejného zdravia,“ uzatvárajú vedci.
„Preto je potrebné vyvíjať potenciálne preventívne stratégie na zmiernenie tejto pandémie duševných porúch.“
