Irán môže čeliť vážnej kríze. Najvyšší vodca krajiny je podľa správ v kritickom stave a nedokáže vykonávať svoju funkciu. Od začiatku vojny, ktorá zasiahla celý región, sa Modžtabá Chámeneí neobjavil na verejnosti a nebolo počuť ani jeho hlas.
Iránsky režim sa len krátko po prevzatí moci novým lídrom má nachádzať hlbokej kríze legitimity. Ako upozornil The Times, z uniknutého diplomatického memoranda, ktoré sa opiera o americké a izraelské spravodajské informácie, vyplynuli vážne informácie.
Má byť v kritickom stave
Iba mesiac po oficiálnom vymenovaní má byť nový najvyšší vodca Modžtabá Chámeneí (56) v kritickom stave a neschopný prijímať akékoľvek rozhodnutia. Správa naznačuje, že syn dlhoročného lídra Alího Chámeneího je v bezvedomí a podstupuje intenzívnu liečbu v posvätnom meste Kom.
„Modžtabá Chámeneí je liečený v Kome v kritickom stave, ktorý mu neumožňuje podieľať sa na akomkoľvek rozhodovacom procese režimu,“ uvádza sa v dokumente. Táto informácia ostro kontrastuje s oficiálnymi vyhláseniami Teheránu, ktoré tvrdia, že nový vodca má krajinu pevne v rukách.
Memorandum, ktoré mal k dispozícii denník The Times, tak po prvýkrát odhalil presnú polohu nového vodcu. Mesto Kom, ležiace približne 140 kilometrov južne od Teheránu, je považované za náboženské centrum šíitskeho islamu.
Nevideli ho ani nepočuli
Práve tu má byť Modžtabá hospitalizovaný po tom, čo utrpel vážne zranenia pri nálete, ktorý koncom februára zabil jeho otca, matku, manželku aj jedného zo synov.
Od začiatku vojny, ktorá zasiahla celý región, sa Modžtabá Chámeneí neobjavil na verejnosti a nebolo počuť ani jeho hlas. Iránska štátna televízia síce odvysielala videá, na ktorých vodca údajne analyzuje mapy izraelských jadrových zariadení, no podľa expertov ide o produkty umelej inteligencie (AI).
Absencia autentického zvukového záznamu len posilňuje dohady, že je buď v kóme, alebo utrpel devastačné zranenia tváre.
Tento stav vyvoláva špekulácie o tom, kto v skutočnosti vládne Iránu. Analytici sa prikláňajú k verzii, že faktickú moc držia v rukách Islamské revolučné gardy (IRGC) a Chámeneí slúži len ako tichá bábka či symbolická figúra.
Presúvajú dátum pohrebu
Aj americký prezident Donald Trump vyhlásil, že hoci rokuje s iránskymi predstaviteľmi, s najvyšším vodcom nie je v žiadnom kontakte.
Spravodajské služby v Kome identifikovali aj rozsiahle terénne úpravy a budovanie veľkého mauzólea. Fakt, že sa pripravuje miesto pre „viac než jeden hrob“, naznačuje, že režim sa pripravuje na pochovanie nielen Alího Chámeneího, ale potenciálne aj jeho syna Modžtabu.
Oficiálny štátny pohreb staršieho Chámeneího bol opakovane odložený, čo Teherán odôvodňuje „očakávanou rekordnou účasťou“. Niekoľkými dôvodmi môže byť strach, že Izrael alebo USA by mohli zaútočiť na verejné zhromaždenie.
Režim sa môže snažiť vyhnúť chaosu, aký sprevádzal pohreb ajatolláha Chomejního v roku 1989, a zároveň chce zabrániť opozičným skupinám v zneuctení hrobu.
V stredu uplynie presne 40 dní od smrti Alího Chámeneího (28. februára), čo v šíitskej tradícii znamená koniec oficiálneho obdobia smútku. Očakáva sa, či tento termín prinesie definitívne rozuzlenie otázky nástupníctva, alebo potvrdenie úmrtia nového lídra.
Kto je Modžtabá Chámeneí
Najvyšší vodca Iránu nepatril medzi výrazné verejné postavy. Modžtabá Chámeneí sa dlhodobo vyhýbal médiám, nevystupoval na verejných podujatiach a nikdy nezastával oficiálnu štátnu funkciu. Jeho prejavy či rozhovory prakticky neexistujú a aj vizuálnych materiálov s jeho podobou je minimum.
Modžtabá Chámeneí sa narodil 8. septembra 1969 v meste Mashhad ako druhé z celkovo šiestich detí. Stredoškolské vzdelanie získal na náboženskej škole Alavi v Teheráne, uviedol portál BBC.
Už ako tínedžer sa zapojil do vojenských aktivít počas Iránsko-iracká vojna, čo bola jedna z najkrvavejších kapitol moderných dejín regiónu. Tento konflikt výrazne prehĺbil nedôveru iránskeho režimu voči Západu.
Neskôr, v roku 1999, sa presunul do mesta Qom, ktoré je centrom šiitskej teológie. Práve tam začal intenzívnejšie študovať náboženské vedy – pomerne netradične až vo veku 30 rokov, keďže väčšina duchovných sa vydáva touto cestou oveľa skôr.
Meno Modžtabá Chámeneí sa prvýkrát výraznejšie objavilo vo verejnom priestore počas prezidentských volieb v roku 2005, ktoré vyhral Mahmoud Ahmadinejad.
Reformný kandidát Mehdi Karroubi ho vtedy verejne obvinil, že prostredníctvom Islamské revolučné gardy a milície Basídž zasahoval do volieb. Tvrdil, že tieto štruktúry distribuovali finančné prostriedky náboženským skupinám s cieľom ovplyvniť výsledok.
Podobné podozrenia sa objavili aj v roku 2009, keď opätovné zvolenie Ahmadínežáda vyvolalo masové protesty známe ako Zelené hnutie v Iráne. Demonštranti vtedy otvorene odmietali myšlienku, že by sa Modžtabá mohol stať nástupcom svojho otca.
Situácia po voľbách v roku 2009 mala ďalekosiahle dôsledky. Vtedajší zástupca ministra vnútra Mostafa Tajzadeh označil výsledky za „volebný prevrat“. Následne strávil sedem rokov vo väzení, čo pripisoval priamemu zásahu Modžtabá Chámeneího.
Dvaja významní reformní kandidáti, Mir-Hossein Mousavi a Mehdi Karoubi, skončili po voľbách v domácom väzení. Podľa informácií médií sa Mojtaba v roku 2012 stretol s Mousavím a vyzýval ho, aby ukončil protestné aktivity.
