Napätie medzi ruským režimom a verejnosťou sa postupne prehlbuje a čoraz výraznejšie sa prejavuje aj v prostredí sociálnych sietí. Kým ešte donedávna sa známe internetové osobnosti držali mimo politických tém, dnes sa situácia mení a viacerí influenceri začínajú otvorene poukazovať na problémy, s ktorými sa obyvatelia krajiny stretávajú. Spolu s tým rastie aj celková nespokojnosť medzi Rusmi, ktorí si čoraz viac uvedomujú zhoršujúce sa podmienky každodenného života.
Rusko v súčasnosti čelí viacerým vážnym výzvam, ktoré zasahujú nielen ekonomiku, ale aj sociálnu stabilitu. V niektorých regiónoch dochádza k obmedzovaniu prístupu na internet, čo komplikuje komunikáciu aj fungovanie bežných služieb. K tomu sa pridávajú prírodné katastrofy, napríklad rozsiahle záplavy na severe Kaukazu či na Sibíri, ktoré výrazne zasiahli miestne komunity.
Situáciu zhoršujú aj problémy v poľnohospodárstve, kde epidémie nútia farmárov likvidovať dobytok, čím prichádzajú o zdroje obživy. Všetky tieto faktory vytvárajú tlak na obyvateľstvo a prispievajú k rastúcej frustrácii, informuje STVR.
Práve tieto okolnosti si začali všímať aj známe osobnosti ruského internetu. Jednou z nich je blogerka Viktoria Bonja, ktorá sa rozhodla na situáciu upozorniť aj napriek tomu, že dlhodobo žije v zahraničí.
Prostredníctvom videa apelovala na Vladimira Putina, aby sa problémami krajiny začal aktívne zaoberať. Jej iniciatíva nezostala bez odozvy a postupne sa k nej pridali aj ďalšie známe mená.
Podporu jej vyjadrila napríklad Ksenija Sobčaková, ktorá má skúsenosti nielen z médií, ale aj z politiky, keďže v minulosti kandidovala na prezidentku. Zaujímavým momentom bolo aj zapojenie vojensky orientovaného telegramového kanála Dva major, čo naznačuje, že kritické nálady sa nešíria len medzi civilnou verejnosťou, ale prenikajú aj do prostredí, ktoré boli doteraz skôr lojálne.
Reakcia Kremľa na tieto aktivity pôsobila na prvý pohľad zmierlivo. Hovorca Dmitrij Peskov pripustil, že vedenie krajiny o problémoch vie a venuje sa im. Samotná Bonja následne vyjadrila vďaku za túto odozvu, čo vyvoláva otázky o skutočnom charaktere celej situácie.
Niektorí pozorovatelia totiž naznačujú, že takáto komunikácia môže byť aj formou riadenej stratégie, ktorá má zmierniť napätie v spoločnosti a zároveň posilniť obraz prezidenta ako lídra, ktorý situáciu kontroluje.
Tento vývoj zároveň naznačuje, že ani v najvyšších politických kruhoch nie je situácia vnímaná ako bezproblémová. Rastúca nespokojnosť sa totiž začína premietať aj do podpory hlavy štátu.
Hoci Vladimir Putin si stále udržiava relatívne vysokú popularitu, čísla už nedosahujú úroveň z minulosti, keď jeho podpora presahovala osemdesiat percent. Aktuálne prieskumy ukazujú citeľný pokles, čo môže byť signálom postupnej zmeny nálad v ruskej spoločnosti.
Digitálne obmedzenia menia každodenný život
Zásahy do online priestoru v Rusku majú citeľný dopad najmä na ľudí, ktorí si budovali kariéru na internete, uviedlo CNN. Tvorcovia obsahu prišli o významnú časť príjmov už po tom, čo legislatíva zakázala ruským občanom propagovať produkty na platformách, ktoré štát označil za nevhodné alebo blokované. Medzi nimi je aj Instagram, ktorý bol síce oficiálne odstavený ešte v roku 2022, no používatelia sa k nemu naďalej dostávajú prostredníctvom VPN.
Tieto zmeny však nezasiahli len influencerov. Pre mnohých ľudí, najmä mimo veľkých miest, sa internet stal jediným spôsobom, ako pracovať alebo zabezpečiť vzdelanie pre svoje deti. Obmedzenia preto prenikajú hlboko do každodenného fungovania rodín.
Silnú odozvu vyvolalo video blogerky Lizy Moky, ktorá sa prihovorila stovkám tisíc sledovateľov so slzami v očiach. Otvorene hovorila o tom, že nedokáže akceptovať rozhodnutia ľudí, ktorí podľa nej stratili kontakt s realitou. Zdôraznila, že bez obchádzania blokácií cez VPN by jej deti nemohli ani chodiť do školy.
Podobné pocity zdieľajú aj mladší používatelia. Devätnásťročný Arťom vo virálnom videu priznal šok z postupného obmedzovania nielen sociálnych sietí, ale dokonca aj používania anglických slov v reklame. Otvorene sa pýtal, kde sa vytratila sloboda a prečo sa možnosti mladých ľudí stále zužujú.
Kritické hlasy sa objavujú aj v médiách. Niektoré komentáre prirovnali súčasné zásahy do internetu k historickým zákazom vedeckého výskumu počas éry Josepha Stalina, čo naznačuje, že nespokojnosť presahuje hranice sociálnych sietí.
Podľa politologičky Ekateriny Schulmann sa téma internetu stala jedným z mála relatívne „bezpečných“ priestorov, kde ľudia otvorene vyjadrujú nespokojnosť. Zároveň upozorňuje, že zmena nálad v spoločnosti sa začala už skôr a úzko súvisí s vojnou na Ukrajine.
Rastie skupina obyvateľov, ktorí by uprednostnili ukončenie konfliktu aj bez splnenia pôvodných cieľov. Mnohí pritom dúfali, že politický vývoj v zahraničí prinesie rýchle riešenie, čo sa však nestalo. Tento vývoj podľa investigatívneho novinára Andrei Soldatova zasahuje aj ľudí, ktorí predtým režim nespochybňovali – únava z vojny je citeľná aj medzi jeho podporovateľmi.
Blogeri pod drobnohľadom
Vyjadrovanie kritických názorov však prináša riziká. Politologička upozorňuje, že v autoritatívnom systéme neexistuje priame prepojenie medzi verejnou nespokojnosťou a rozhodnutiami vlády. Inými slovami, aj keď ľudia nesúhlasia, nemusí to viesť k zmene politiky.
Reakcie štátu však naznačujú, že kritika nezostáva nepovšimnutá. Hovorca Kremľa Dmitry Peskov dokonca verejne reagoval na jedno z virálnych videí, pričom zdôraznil, že jednotlivé problémy sa riešia samostatne a nie sú ignorované.
Zároveň odmietol tvrdenia, že by Vladimir Putin nemal prehľad o skutočnej situácii v krajine. Podľa jeho slov má prezident dostatočný dosah na všetky kľúčové témy.
Napätie zvyšujú aj konkrétne incidenty. Prorežimný bloger Iľja Remeslo po zverejnení textu, v ktorom označil vojnu za slepú uličku a vyzval na súd s prezidentom, skončil krátko nato v psychiatrickej nemocnici.
Obavy vyvolal aj prípad známej blogerky Valerije Čekalinovej, vystupujúcej ako Lerchek. Jej bývalý manžel Arťom bol odsúdený na sedem rokov väzenia za nelegálne finančné operácie, zatiaľ čo ona sama čelila domácemu väzeniu, ktoré jej dočasne zrušili kvôli liečbe vážneho onkologického ochorenia.
Analytici varujú, že situácia sa môže ešte zhoršiť. Podľa expertky Tatiany Stanovajovej môže krajinu čoskoro zasiahnuť nová vlna reštrikcií, ktorá môže zahŕňať legislatívne zmeny aj personálne zásahy.
K tomu sa pridáva pokles popularity prezidenta, ktorý podľa údajov štátnej agentúry VCIOM klesol v priebehu roka o viac než sedem percentuálnych bodov.
Kľúčovou otázkou zostáva, ako obyvatelia vnímajú súčasný stav. Podľa Schulmannovej ide o to, či ho budú považovať za nový normál, alebo len dočasnú odchýlku od bežného fungovania.
Ak sa negatívne vnímanie stane dominantným, môže to ovplyvniť aj pohľad na samotné vedenie krajiny. Prezident je totiž v očiach mnohých symbolom existujúceho poriadku – jeho popularita tak priamo závisí od toho, ako ľudia hodnotia realitu, v ktorej žijú.
