Slovenská ekonomika sa stále nevie striasť nálepky jedného z najväčších dlžníkov v Európskej únii. Deficit verejných financií sa minulý rok podarilo stlačiť o necelé percento.
Výsledných 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) nás však stále radí na nelichotivý chvost spoločenstva. Informuje o tom agentúra TASR.
Analytici Národnej banky Slovenska vo svojom najnovšom komentári tlmia optimizmus. Priemerný schodok v únii je totiž výrazne nižší. Pohybuje sa na úrovni 3,1 percenta. Slovensko sa k tomuto číslu približuje len veľmi pomaly a s veľkými ťažkosťami.
Snaha o ozdravenie financií cez vládny balíček priniesla skôr rozpačité výsledky. „Vplyv konsolidačného balíčka bol slabší, ako sa čakalo,“ zhodnotili situáciu ekonómovia z centrálnej banky. Štátnu pokladnicu museli zachraňovať faktory, ktoré majú len dočasný charakter.
Šťastné náhody a účtovné triky namiesto reforiem
Deficit verejných financií sa minulý rok podarilo stlačiť na 4,5 percenta HDP. Podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR bol tento výsledok lepší ako pôvodne plánovaný cieľ 4,7 percenta. Rozdiel predstavuje sumu 368 miliónov eur. Za týmto „úspechom“ však nestoja systémové zmeny, ale zhoda náhod a účtovné posuny.
Zmenám pomohli najmä nižšie výdavky na energetickú pomoc. Štát už nemusel dotovať ceny energií v takom rozsahu, ako pôvodne plánoval. Práve toto šetrenie výrazne prispelo k medziročnému poklesu deficitu o 0,9 percentuálneho bodu.
Analytici si všimli aj ďalší zaujímavý moment. Ide o odklad nákupov vojenskej techniky. Presun týchto investícií do budúcnosti opticky vylepšil minuloročnú bilanciu. Účet za zbrane nás však skôr či neskôr dobehne. Štát len odsunul problém na neskôr.
K lepšiemu číslu dopomohla aj neočakávaná dividenda a úspory v bežných prevádzkových výdavkoch ministerstiev. Na opačnej strane stoja daňové príjmy. Tie skončili v hlbokom mínuse a ťahali štátny rozpočet smerom ku dnu. Analytici NBS potvrdili, že výpadok v daniach pôsobil na výsledok mimoriadne negatívne.
Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth varuje, že pokračujúce vysoké schodky si vyžiadajú ďalšie rezy. „Opatrenia by mali pokračovať napriek volebnému cyklu. Zároveň by sa pri nich mal viac ako v minulosti zohľadňovať vplyv na konkurencieschopnosť ekonomiky“, hovorí Tóth. Dominantné opatrenia balíčka – najmä nárast nákladov práce a vyššie firemné dane – sú totiž pre rast ekonomiky dlhodobo najškodlivejšie.
Kto sú najväčší hriešnici Európy?
Slovensko nie je v problémoch osamotené. Spoločnosť, v ktorej sa nachádzame, však nie je vizitkou úspechu. Najhoršie hospodárenie v únii momentálne vykazuje Rumunsko. Ich obrovský deficit dosiahol takmer 8 percent.
V tesnom závese za ním kráča Poľsko so schodkom 7,3 percenta. Päticu najhorších dopĺňajú Belgicko, Francúzsko a Maďarsko. Naša krajina si tak drží pozíciu v klube štátov, ktoré majú s disciplínou v rozpočte vážne ťažkosti a ich výdavky vysoko prevyšujú príjmy.
Prekvapujúci pohľad ponúkajú krajiny, ktoré boli kedysi symbolom krízy. „Rozpočtové deficity v Európskej únii sa v roku 2025 výraznejšie nemenili,“ konštatujú analytici. Grécko aj Portugalsko dnes hospodária s prebytkom. Cyprus, Dánsko a Írsko dokazujú, že verejné financie sa dajú udržať v plusových číslach.
Dlhová brzda v Bruseli už bliká na červeno
Minulý rok bol pre Slovensko prelomový aj z pohľadu celkového zadlženia. Prvýkrát sme oficiálne prekonali maastrichtskú hranicu 60 percent HDP. Náš hrubý dlh sa vyšplhal na úroveň 61,4 percenta. Štát tak vstúpil do nebezpečnej zóny, ktorá si vyžaduje prísny dohľad.
Viac ako polovica členských štátov únie bojuje s podobným trendom. Dlh klesá len v ôsmich krajinách. Najväčší progres zaznamenali práve Gréci a Cyperčania.
Dlhodobými lídrami v nízkom zadlžení zostávajú Estónsko, Bulharsko a Luxembursko. Slovensko sa naopak zaradilo do skupiny štátov, kde je dlh na vzostupnej ceste.
Podľa NBS sa polovica krajín EÚ uspokojila len s pozvoľným tempom zmien, čo sa prejavilo na celkovom náraste dlhov.
