Zmeny v pracovnom prostredí, ktoré navrhoval rezort hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej, vyvolali na Slovensku silné reakcie ešte skôr, než sa vôbec začali reálne riešiť. Medzi najdiskutovanejšie návrhy patrilo výrazné skrátenie obednej prestávky len na 15 minút, predĺženie skúšobnej doby pre zamestnancov až na pol roka, zrušenie rekreačných poukazov či zásahy do systému minimálnej mzdy. Opatrenia mali byť súčasťou prorastových zmien pre ekonomiku, no podľa mnohých by sa najviac dotkli práve bežných zamestnancov.
Minister práce Erik Tomáš však dal jasne najavo, že s viacerými návrhmi nesúhlasí a neplánuje ich podporiť. Počas tlačovej konferencie zdôraznil, že opatrenia, ktoré vyvolali medzi ľuďmi obavy a pobúrenie, by sa napokon nemali dostať do praxe. Podľa jeho slov už svoj nesúhlas komunikoval aj ministerke Sakovej a dal najavo, že rezort práce nebude súhlasiť so zmenami, ktoré by mohli zhoršiť podmienky zamestnancov, informuje portál tvnoviny.sk.
Zdroj: FB/Erik Tomáš
Najväčší rozruch vyvolala predstava obednej prestávky skrátenej na 15 minút. Pre mnohých ľudí by takýto model znamenal výrazný zásah do bežného pracovného režimu. Kritici upozorňovali, že v tak krátkom čase by si zamestnanci nestihli oddýchnuť ani sa normálne najesť, najmä ak pracujú vo väčších firmách, výrobných halách alebo kancelárskych komplexoch, kde samotný presun do jedálne či reštaurácie zaberie niekoľko minút. Objavili sa aj názory, že podobné opatrenie by mohlo zvýšiť stres a tlak na pracovníkov.
Veľké emócie vyvolal aj návrh na predĺženie skúšobnej doby z troch na šesť mesiacov. Odborníci upozorňovali, že by to mohlo znížiť istotu zamestnancov a predĺžiť obdobie, počas ktorého by pracovníci zostávali vo výrazne slabšej pozícii voči zamestnávateľovi. Kritici sa obávali, že dlhšia skúšobná doba by mohla viesť k väčšej neistote, jednoduchšiemu prepúšťaniu či väčšiemu tlaku na nových pracovníkov.
Diskusie vyvolalo aj možné zrušenie rekreačných poukazov, ktoré viaceré rodiny využívajú na oddych na Slovensku. Tento benefit bol v minulých rokoch prezentovaný ako podpora domáceho cestovného ruchu aj pomoc pre zamestnancov. Mnohí preto upozorňovali, že jeho zrušenie by zasiahlo nielen pracujúcich ľudí, ale aj hotely, penzióny či turistické regióny, ktoré sú na domácej klientele výrazne závislé.
Súčasťou návrhov boli aj úpravy stupňov minimálnej mzdy. Práve táto téma pravidelne patrí medzi najcitlivejšie sociálne otázky na Slovensku, keďže sa priamo dotýka nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Diskusia preto okamžite vyvolala obavy, že zmeny by mohli negatívne zasiahnuť ľudí pracujúcich za nižšie mzdy alebo v profesiách s náročnými pracovnými podmienkami.
Minister práce sa preto snažil verejnosť upokojiť a zdôraznil, že zamestnanci sa nemusia obávať okamžitých zásahov do svojich práv či benefitov. Podľa neho sa opatrenia, ktoré vyvolali najväčší odpor, realizovať nebudú. Celá situácia však zároveň ukázala, aké citlivé sú na Slovensku témy spojené s pracovnými podmienkami a sociálnymi istotami.
Popri diskusii o kontroverzných návrhoch minister predstavil aj aktuálne čísla z trhu práce. Slovenská nezamestnanosť podľa údajov v apríli opäť klesla a dostala sa pod hranicu štyroch percent. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku dosiahol 3,96 percenta, čo je jedno z najnižších čísel za posledné obdobie.
Pozitívny vývoj zaznamenali všetky kraje a väčšina okresov Slovenska. Pokles nezamestnanosti bol viditeľný aj v regiónoch, ktoré dlhodobo patria medzi problematickejšie oblasti trhu práce. Minister upozornil, že Slovensko sa opäť približuje historicky najnižším hodnotám nezamestnanosti, ktoré krajina zaznamenala minulý rok.
Výrazne narástol aj počet voľných pracovných miest. Firmy aktuálne ponúkajú viac než 130-tisíc pracovných pozícií, pričom oproti predchádzajúcemu mesiacu ich pribudlo niekoľko tisíc. Z evidencie nezamestnaných odišlo počas apríla viac než 17-tisíc ľudí a väčšina z nich si našla prácu priamo na trhu práce.
Časť ľudí zároveň odišla z evidencie dobrovoľne alebo bola vyradená pre nespoluprácu s úradmi. Minister pripustil aj možnosť, že niektorí odišli pracovať do zahraničia. Zaujímavosťou však je, že v apríli prišlo na Slovensko pracovať viac ľudí zo zahraničia, než zo Slovenska odišlo za prácou mimo krajiny.
Rast zaznamenala aj oblasť podnikania. Vyše 1500 ľudí si po odchode z evidencie nezamestnaných založilo živnosť alebo začalo podnikať ako samostatne zárobkovo činné osoby. Aj tieto čísla podľa ministerstva naznačujú, že trh práce na Slovensku zostáva napriek ekonomickým problémom pomerne silný a firmy stále hľadajú nových pracovníkov.
