V Maďarsku sa schyľuje k jednej z najväčších politických zmien za posledné desaťročia. Opozičné hnutie TISZA predložilo návrh ústavnej zmeny, ktorá by výrazne obmedzila moc premiérov a zároveň zasiahla do viacerých oblastí fungovania štátu. Najväčšiu pozornosť vyvolal návrh, podľa ktorého by predseda vlády mohol stáť na čele krajiny maximálne osem rokov. Ak by sa takáto úprava schválila, znamenalo by to definitívny koniec možnosti návratu Viktor Orbán do premiérskeho kresla.
Návrh do parlamentu predložili poslanci spojení s hnutím TISZA a podľa maďarských médií ide o jeden z hlavných bodov programu, ktorým chce opozícia presvedčiť voličov pred ďalšími voľbami. Nové pravidlá by sa pritom nevzťahovali len na budúcnosť, ale počítali by sa aj všetky premiérske mandáty od roku 1990. Práve preto by Orbán, ktorý patrí medzi najdlhšie vládnucich európskych lídrov, už nemohol opätovne kandidovať na post predsedu vlády, píše maďarský portál Népszava.
Zaujímavé však je, že obmedzenie by platilo aj pre samotného lídra TISZY Pétera Magyara. Ak by sa jeho hnutiu podarilo vyhrať nasledujúce parlamentné voľby a následne aj ďalšie, vo funkcii premiéra by mohol zostať najdlhšie do roku 2034. Návrh teda podľa jeho autorov nemá byť namierený iba proti Orbánovi, ale má priniesť systémové obmedzenie koncentrácie moci v rukách jedného politika.
Ústavná novela však obsahuje aj ďalšie mimoriadne citlivé body. Opozícia chce zrušiť nadácie spravujúce obrovský majetok a viaceré univerzity, ktoré v minulosti vznikli počas vlády Fideszu. Kritici dlhodobo tvrdia, že cez tieto organizácie sa presunula veľká časť verejného majetku mimo priamej kontroly štátu a demokratického dohľadu. Po novom by mal majetok týchto nadácií opäť prejsť pod kontrolu štátu a vláda by ich mohla dokonca úplne zrušiť.
Táto otázka je mimoriadne dôležitá aj vo vzťahu k Európskej únii. Brusel totiž už dlhší čas kritizuje stav akademických slobôd v Maďarsku a práve reformy vysokého školstva patria medzi podmienky na uvoľnenie zmrazených eurofondov. Opozícia tvrdí, že bez zásadných zmien Maďarsko o obrovské peniaze z EÚ definitívne príde.
Ďalšou kontroverznou súčasťou návrhu je plánované zrušenie Úradu na ochranu suverenity, ktorý vznikol za vlády Viktora Orbána. Tento úrad mal podľa vlády chrániť krajinu pred zahraničnými vplyvmi, no opozícia aj viaceré európske inštitúcie ho obviňovali z politického tlaku na médiá, mimovládne organizácie a kritikov vlády. Dokonca aj právne orgány Európskej únie v minulosti naznačili, že maďarská legislatíva v tejto oblasti môže byť v rozpore s európskym právom.
Návrh počíta aj s možnosťou ďalších ústavných zásahov v prípade, že niektorí vysokí štátni predstavitelia vrátane prezidenta Sulyoka Tamása neodstúpia z funkcie do konca mája 2026. Péter Magyar už viackrát hovoril o tom, že si predstavuje rozsiahly proces ústavných zmien, ktorý by sa mohol skončiť až celoštátnym referendom.
V Maďarsku tak začína ďalšia ostrá politická bitka, ktorá môže zásadne zmeniť fungovanie krajiny. Kým priaznivci opozície hovoria o potrebe obnoviť demokratickú kontrolu a obmedziť príliš dlhé vládnutie jedného človeka, Orbánovi spojenci označujú návrhy za pokus o politickú pomstu a útok na systém, ktorý v krajine fungoval posledné roky.
