Mnohých Slovákov v posledných týždňoch prekvapili dôchodkové prognózy od Sociálnej poisťovne. Niektorí zostali spokojní, iní zaskočení a časť ľudí dokonca neverila číslam, ktoré im systém vypočítal. Najväčšiu pozornosť pritom vyvolali najmä vysoké odhadované dôchodky mladších ľudí. Odborníci však upozorňujú, že tieto údaje nemožno považovať za sľub budúcich penzií.
Finančný analytik Marián Búlik v Pravde upozornil, že prognóza slúži len ako orientačný výpočet založený na aktuálnych údajoch a dnešných pravidlách dôchodkového systému. Výsledná suma teda nepredstavuje garantovaný dôchodok, ktorý človek v budúcnosti určite dostane. Výpočet vychádza z údajov, ktoré má Sociálna poisťovňa momentálne k dispozícii, a zároveň predpokladá určitý ekonomický vývoj na dlhé desaťročia dopredu.
Práve preto treba k prognózam pristupovať s rozvahou. Dôchodkový systém sa totiž v priebehu rokov viackrát menil a odborníci očakávajú, že ďalšie úpravy ešte prídu. Výšku budúcich penzií môžu ovplyvniť ekonomické podmienky, demografický vývoj aj stav verejných financií.
Vysoké prognózy môžu mladých uspať
Najväčšiu diskusiu vyvolali prognózy mladých ľudí vo veku približne od 20 do 30 rokov. Niektorým systém vypočítal dôchodok vo výške niekoľkých tisíc eur mesačne, čo môže na prvý pohľad pôsobiť veľmi optimisticky. Analytici však tvrdia, že podobné čísla sú skôr teoretické než realistické.
Model totiž pri mladších ročníkoch počíta s výrazným rastom miezd v budúcnosti. Predpokladá, že platy budú dlhodobo rásť tempom približne štyri percentá nad infláciu. V súčasnej ekonomickej situácii je však podľa odborníkov takýto scenár pomerne málo pravdepodobný.
Práve preto môžu mladí ľudia získať nesprávny pocit, že sa o svoju budúcnosť nemusia starať. Ak niekto vidí prognózu vo výške niekoľkých tisíc eur mesačne, môže nadobudnúť dojem, že štát sa o jeho dôchodok postará bez potreby vlastného sporenia či investovania.
Dôležité je uvedomiť si, že prognóza neukazuje iba konečnú sumu dôchodku. Dokument obsahuje aj ďalšie údaje, ktoré ovplyvňujú výsledný výpočet.
Ide napríklad o:
- počet rokov dôchodkového poistenia,
- odhadovaný dôchodkový vek,
- priemerný osobný mzdový bod,
- výšku dôchodku z prvého aj druhého piliera.
Pri ľuďoch nad 50 rokov môžu byť prognózy podstatne presnejšie, pretože systém už pracuje s reálnejšími údajmi a kratším obdobím do odchodu na dôchodok. Naopak pri mladých ide skôr o orientačný model, ktorý sa môže v budúcnosti výrazne meniť.
Rozdielne scenáre a chýbajúce údaje môžu ovplyvniť výsledok
Sociálna poisťovňa pracuje pri prognózach s tromi možnými scenármi budúceho vývoja. K dispozícii je základný, optimistický a pesimistický variant. Rozdiely medzi nimi pritom môžu byť veľmi výrazné.
Podľa analytikov je najrozumnejšie orientovať sa najmä podľa základného scenára. Optimistická verzia totiž môže vytvárať príliš vysoké očakávania a skreslený pohľad na budúcnosť. Samotná existencia viacerých variantov zároveň ukazuje, aké náročné je predpovedať vývoj dôchodkového systému na niekoľko desaťročí dopredu.
Problémom môžu byť aj neúplné údaje v evidencii Sociálnej poisťovne. Viacerí ľudia upozorňovali, že im v prognóze chýbali niektoré obdobia zamestnania, podnikania či štúdia. Takéto nedostatky môžu mať v budúcnosti reálny vplyv na výšku dôchodku.
Odborníci preto odporúčajú skontrolovať si všetky evidované obdobia a overiť, či v systéme nič nechýba.
Pozornosť by mali ľudia venovať najmä:
- obdobiam zamestnania,
- materskej a rodičovskej dovolenke,
- vysokoškolskému štúdiu,
- obdobiam podnikania alebo práce v zahraničí.
Ak niektoré údaje v evidencii chýbajú, je potrebné kontaktovať Sociálnu poisťovňu a doložiť potrebné dokumenty. Môže ísť o pracovné zmluvy, potvrdenia od zamestnávateľov alebo diplomy o ukončení štúdia.
Nejde len o výšku dôchodku, ale aj o životnú úroveň
Pri hodnotení prognózy by sa ľudia nemali sústrediť iba na samotnú sumu budúcej penzie. Dôležitým ukazovateľom je aj takzvaná miera náhrady. Tá vyjadruje, akú časť posledného príjmu bude dôchodok predstavovať.
Aj relatívne vysoký dôchodok totiž nemusí automaticky znamenať pohodlný život. Ak človek počas aktívnych rokov zarábal výrazne viac, môže po odchode do penzie pocítiť výrazný pokles životnej úrovne. Práve preto odborníci odporúčajú myslieť na finančné zabezpečenie čo najskôr.
Slovensko zároveň čelí viacerým problémom, ktoré môžu budúcnosť dôchodkového systému ovplyvniť. Krajina má dlhodobo nízku pôrodnosť a Sociálna poisťovňa už dnes potrebuje vysoké dotácie zo štátneho rozpočtu. Aj to zvyšuje pravdepodobnosť ďalších reforiem v budúcnosti.
Analytici preto odporúčajú nespoliehať sa výlučne na štátne dôchodky a budovať si vlastné finančné rezervy. Za vhodné riešenie považujú najmä dlhodobé investovanie, napríklad do akciových fondov. Mladí ľudia majú podľa odborníkov veľkú výhodu v čase, pretože môžu využiť efekt dlhodobého zhodnocovania peňazí.
Dôchodková prognóza tak môže byť užitočným orientačným nástrojom, no rozhodne ju nemožno brať ako definitívny obraz budúcnosti.
