Tieto víry sa môžu sformovať aj z bežnej, menej výraznej búrkovej oblačnosti, čo robí ich presnú predpoveď pre meteorológov pomerne náročnou.
Dovolenkári a obyvatelia poľského prímorského mestečka Mrzeżyno v Západopomoranskom vojvodstve zostali v pondelok 15. júna v nemom úžase.
Krátko po 18. hodine podvečer sa nad hladinou Baltského mora sformovala mohutná vodná smršť. O tomto nezvyčajnom prírodnom úkaze informovala na sociálnej sieti poľská organizácia Sieć Obserwatorów Burz (Sieť pozorovateľov búrok).
Podľa počiatočných analýz navyše existuje vysoká pravdepodobnosť, že tento rotujúci lievik nakrátko zasiahol aj pevnú zem.
Náročné pre predpoveď
Vodná smršť (v angličtine označovaná ako waterspout) je v podstate špecifický typ tornáda, ktorý sa vyvíja a rotuje nad vodnou plochou, dodáva portál Wiadomosci. Vo väčšine prípadov ide o relatívne neškodné vzdušné víry, ktoré zostupujú zo základne búrkového mraku a dotýkajú sa vodnej hladiny, kde so sebou nasávajú kvapôčky vody.
Z meteorologického hľadiska je zaujímavé, že na vznik takejto vodnej smršte nie je potrebná prítomnosť masívnej a nebezpečnej búrkovej supercely s vyvinutým mezocyklónom (rotujúcim vzostupným prúdom vnútri búrky).
Tieto víry sa môžu sformovať aj z bežnej, menej výraznej búrkovej oblačnosti, čo robí ich presnú predpoveď pre meteorológov pomerne náročnou.
Zdroj: Facebook/Home Project & Garden
Nevídaný výskyt
Výskyt vodných smrští na poľskom pobreží Baltského mora nie je úplne ojedinelý, no ich načasovanie v polovici júna odborníkov prekvapilo. Tieto javy sa totiž v oblasti Baltu najčastejšie formujú až v druhej polovici leta a počas jesenných mesiacov.
„V neskorom lete a na jeseň je Baltské more po mesiacoch svietiaceho slnka najviac vyhriate. Keď v tomto období začne nad teplú morskú hladinu prúdiť studený vzduch polarmo-morského alebo arktického pôvodu, vytvoria sa ideálne podmienky na vznik týchto úkazov,“ vysvetľujú poľskí odborníci zo Siete pozorovateľov búrok.
Súčasný júnový výskyt je preto z klimatického hľadiska nevídaný. Celý proces vzniku je pritom poháňaný fyzikou, keď kvôli stretu teplej vody a náhleho prílevu chladného vzduchu vo výškach vzniká obrovský vertikálny teplotný gradient (strmý teplotný rozdiel).
Ten vedie k tvorbe silných vzostupných konvektívnych prúdov. Ak sa k tomuto mechanizmu pridajú vhodné veterné podmienky podporujúce rotáciu, vzduch pod mrakom sa roztočí a sformuje sa úchvatný rotujúci lievik, aký mohli v pondelok sledovať stovky svedkov na poľskom severe.
