Koalícia bude na septembrovej schôdzi meniť rokovací poriadok Národnej rady. Navrhovatelia tvrdia, že je to kvôli opozícii, ktorá si aj v novom rokovacom poriadku našla priestor na obštrukcie. Najväčšiu pozornosť vedenia parlamentu aj médií si vyslúžil poslanec SaS Alojz Hlina, ktorý aktuálny rokovací poriadok nazval Lex strach.
Sako Alojza Hlinu vojde do parlamentnej histórie. Nášivkou Smer-Mafia-Nechceme chcel na júnovej schôdzi protestovať proti novému rokovaciemu poriadku. Debata v pléne aj v médiách o jeho saku trvala dlhšie, ako diskusie o niektorých návrhoch zákonov. Hlinovi najviac prekáža skrátenie rozpravy. To vraj popiera základnú funkciu parlamentu, ktorou je diskutovať.
“Viete, pokiaľ to necháte na svojvoľné rozhodnutie bez akejkoľvek rozpravy a diskusie, tak tí budú svojvoľne vládnuť a parlament je od toho, aby ste mohli aspoň argumentovať, že toto nerobia správne. Či ideme toto vymazať?” argumentoval v relácii Téma s Petrom Bielikom na Kanal1 poslanec NR SR Alojz Hlina (SaS).
Podľa Hlinu je demokracia o tom, že väčšina má v úcte menšinu a rešpektuje ju, lebo niekedy aj opozičnú menšinu môže niečo dobré napadnúť.
“Ja si pamätám ešte Mikloša v parlamente. Keď šiel Mikloš k mikrofónu, tak si vravím wau, počkám, aspoň sa niečo dozviem. Áno, teraz je pravda, keď niekto ide k mikrofónu, tak mi to trhá uši. Ale viete, ja som ho tam nezvolil, ale rešpektujem to, že ho tam niekto zvolil. Má právo to povedať. A viete, keď bude tendencia to osekať, že pomaly buďte doma, pošleme vám to mailom a ako máte hlasovať, tak s tým v živote nebudete súhlasiť,” vyhlásil Hlina.
S obštrukciami treba vždy počítať
Parlamentné obštrukcie boli, sú a budú súčasťou opozičnej politickej stratégie. Siaha po nich každá politická garnitúra, ktorá práve nie je pri moci. Aktuálne je veľmi populárne prihlasovanie sa do rozpravy v treťom čítaní. Parlamentná opozícia dokonca priznáva, že to robí zámerne.
“Ja, keď som bol prvýkrát poslanec, tam to bolo dokonca bez obmedzení. Ústna, písomná a proste som mal právo a vedel som, že mi ho nikto nezoberie. Proste k niečomu vystúpiť a ergo som to robil,” ozrejmil poslanec Hlina s tým, že teraz musí pomaly bojovať o to, aby som mohol vystúpiť. Najprv sa musí dohodnúť na poslaneckom klube strany, lebo o rozdelení prideleného času rozhoduje klub.
“Viete, keď seknú rozpravu, tak nevyjde ani 5 minút aj v tom novom. A teraz ide tímlíder, potom ide ten a nakoniec ešte človek má byť rád, že dostal alebo možno ani nedostane. A toto sa mne nepáči,” posťažoval sa Hlina.
Koaliční poslanci chcú priestor na podobné obštrukcie zúžiť a preto chcú prvé skúsenosti s novým rokovacím poriadkom v lete analyzovať a do septembra pripraviť jeho novelu. Ešte väčšou absurditou našej politickej scény sú témy, ktoré udávajú preferenčne najsilnejšie politické strany. Vyzerá to tak, že najväčšími problémami krajiny sú Šimečkova mama a Ficov syn. SaS a KDH, ktoré prichádzajú s konkrétnymi reálnymi témami, tak riskujú, že zostanú mimo hlavného politického boja.
“Viete, mne to príde ako festival úbohosti. Viete, že to je naozaj desivé, že proste my sa tu rozprávame o takýchto veciach, ale kde sú veľké, silné príbehy? Ja by som chcel, aby mi vládol niekto s veľkým silným príbehom. Človek, ktorý niečo v živote dokázal, niečo vytvoril, niečo vie, má trek,” uzavrel Hlina.
SaS od začiatku deklarovala, že do budúcoročných volieb pôjde samostatne. S aktuálnymi preferenciami sa o svoju parlamentnú budúcnosť nemusí báť. Uvedomuje si však, že do volieb zostáva ešte viac ako rok.
