Každý deň sa odohráva prírodné divadlo, ktoré mnohí prehliadajú. Východ a západ slnka sú pre väčšinu ľudí len peknou kulisou na fotografiu alebo krátkou chvíľou oddychu. Vedci však upozorňujú, že tieto okamihy môžu mať oveľa väčší význam. Výskumy naznačujú, že pravidelný kontakt s prirodzeným svetlom dokáže priaznivo ovplyvniť psychiku, kvalitu spánku, pamäť aj celkové fungovanie organizmu.
Odborníci tvrdia, že už niekoľko minút strávených pozorovaním oblohy pri svitaní alebo súmraku môže pomôcť zmierniť stres, upokojiť myseľ a nastaviť biologické hodiny tela.
Mozog dostáva šancu vypnúť
Psychológovia vysvetľujú priaznivé účinky jedným zaujímavým javom – pocitom úžasu. Ide o silnú emóciu, ktorú človek zažíva pri pohľade na niečo výnimočné, majestátne alebo ťažko opísateľné. Takýto zážitok môže vyvolať monumentálna príroda, umelecké dielo či mimoriadny ľudský výkon, no práve východy a západy slnka patria podľa výskumov medzi jeho najčastejšie spúšťače, píše BBC.
Profesorka sociálnej psychológie Michelle Shiota z Arizonskej štátnej univerzity vysvetľuje, že počas podobných chvíľ si ľudia často uvedomia vlastnú malosť v porovnaní s veľkosťou sveta okolo nich. Tento pocit paradoxne prináša úľavu. Problémy, ktoré sa ešte pred chvíľou zdali neprekonateľné, zrazu nepôsobia tak dramaticky.
Takéto „odpútanie“ od vlastných starostí môže byť účinnou pomocou najmä pre ľudí, ktorí trpia úzkosťami alebo sa neustále vracajú k tým istým negatívnym myšlienkam.
Západ slnka dokáže zastaviť kolotoč myšlienok
Podľa psychologičky Jennifer Stellarovej z Torontskej univerzity má práve západ slnka mimoriadnu schopnosť pohltiť našu pozornosť. Neustále sa meniace farby oblohy vytvárajú jedinečné divadlo, ktoré dokáže na niekoľko minút odpútať človeka od každodenného stresu.
Keď sa myseľ sústredí na krásu okolitej prírody, prestáva sa zaoberať nekonečným premietaním problémov. Človek sa prirodzene vracia do prítomného okamihu, čo psychológovia považujú za jeden z najúčinnejších spôsobov zmierňovania psychického napätia.
Úžas zlepšuje aj pamäť
Vedci skúmali aj to, či silné pozitívne emócie ovplyvňujú schopnosť zapamätať si nové informácie. V experimentoch účastníci najskôr sledovali videá vyvolávajúce pocit úžasu a následne absolvovali pamäťové testy.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí predtým zažili silný emocionálny zážitok, si dokázali vybaviť viac detailov a informácie si pamätali presnejšie. Výskumníci zatiaľ nepoznajú presný mechanizmus, predpokladajú však, že podobné okamihy výrazne zlepšujú schopnosť mozgu sústrediť sa.
Môže pomôcť aj proti stresu
Pozitívne účinky sa neobmedzujú iba na krátkodobú náladu. Počas pandémie ochorenia COVID-19 vedci zaznamenali, že pravidelné prežívanie chvíľ úžasu pomáhalo ľuďom lepšie zvládať akútny aj dlhodobý stres.
Zaujímavé výsledky priniesol aj výskum medzi seniormi. Účastníci dostali jednoduchú úlohu – počas každodenných prechádzok si cielene všímať okamihy, ktoré v nich vyvolajú obdiv alebo úžas.
Po ôsmich týždňoch opisovali svoje okolie oveľa detailnejšie a fotografie, ktoré počas prechádzok vytvorili, sa výrazne zmenili. Menej na nich dominovali oni sami a viac priestoru dostala príroda či krajina.
Pohľad na stromy zvyšoval ochotu pomáhať
Vedci objavili aj prekvapivú súvislosť medzi pocitom úžasu a správaním voči ostatným.
V jednom experimente sa skupina študentov pozerala na vysoké eukalypty, zatiaľ čo druhá skupina sledovala obyčajnú budovu. Následne výskumník zámerne rozsypal na zem perá.
Účastníci, ktorí sa predtým pozerali na majestátne stromy, mu pomáhali oveľa ochotnejšie. Psychológovia sa domnievajú, že uvedomenie si vlastnej nepatrnosti v porovnaní s veľkosťou prírody môže posilňovať empatiu, súcit aj ochotu pomôcť druhým.
Prirodzené svetlo nastavuje vnútorné hodiny
Účinky východu a západu slnka však nesúvisia iba s emóciami. Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj samotné prirodzené svetlo, ktoré riadi cirkadiánny rytmus organizmu – teda biologické hodiny určujúce, kedy máme byť bdelí a kedy pripravení na spánok. Ranné slnečné lúče dávajú telu jasný signál, že sa začína nový deň.
Podporujú tvorbu serotonínu, hormónu spojeného s dobrou náladou a energiou, zároveň potláčajú produkciu melatonínu, ktorý navodzuje spánok.
Naopak, večerné svetlo pri západe slnka pripravuje organizmus na oddych. Telo postupne spomaľuje, biologické hodiny sa nastavujú na nočný režim a mozog dostáva signál, že sa blíži čas regenerácie.
Niekoľko minút denne môže priniesť veľký rozdiel
Vedci sa zhodujú, že človek je od prírody nastavený reagovať na svetelné zmeny počas dňa. Pravidelné sledovanie východu alebo západu slnka preto nemusí byť iba príjemným estetickým zážitkom.
Môže ísť o jednoduchý návyk, ktorý pomáha zlepšiť spánok, zmierniť stres, podporiť koncentráciu, zlepšiť náladu a na chvíľu získať nadhľad nad problémami každodenného života. Stačí pritom len na pár minút odložiť mobil, pozrieť sa na oblohu a nechať prírodu urobiť svoju prácu.
