Austrália sa stala prvou krajinou sveta, ktorá zaviedla zákaz používania veľkých sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Po niekoľkých mesiacoch fungovania sa však ukazuje, že jednoduché odstrihnutie detí od platforiem nemusí byť takým účinným riešením, ako sa pôvodne očakávalo.
Zákon, ktorý vstúpil do platnosti 10. decembra 2025, mal chrániť deti pred negatívnymi vplyvmi sociálnych sietí. Platformy ako Instagram, TikTok, Snapchat, Facebook či YouTube dostali povinnosť zablokovať účty používateľov mladších ako 16 rokov, inak im hrozia vysoké pokuty. Prvé údaje však naznačujú, že realita je oveľa zložitejšia. Informuje o tom portál Zdravie.
Milióny zablokovaných účtov, no otázniky zostávajú
Podľa austrálskeho regulátora bolo po zavedení zákona odstránených približne 4,7 milióna účtov na veľkých platformách. Toto číslo však automaticky neznamená, že rovnaký počet detí prestal sociálne siete používať.
Odborníci upozorňujú, že mnohí mladí ľudia majú vytvorené účty na viacerých službách naraz. Preto nie je jasné, koľkých konkrétnych detí sa zákaz skutočne dotkol a či sa ich správanie zmenilo, alebo iba presunulo na iné platformy.
Timothy Koskie zo Sydneyskej univerzity upozorňuje, že samotné čísla o zrušených účtoch nedokážu ukázať, či sa znížili riziká spojené s používaním sociálnych sietí.
Po niekoľkých mesiacoch od zavedenia pravidiel austrálsky regulátor eSafety zistil, že veľká časť detí naďalej využíva zakázané platformy. Následne začal preverovať spoločnosti ako Facebook, TikTok a YouTube pre možné nedostatočné presadzovanie pravidiel.
Problémom je najmä overovanie veku. V mnohých prípadoch stačí, aby si dieťa pri registrácii uviedlo vyšší vek a platforma jeho údaj nijako neoverí.
Austrálske úrady tvrdia, že samotný zákon nie je problémom, ale zlyháva jeho praktické vykonávanie zo strany technologických spoločností.
Samotný zákaz nemusí vyriešiť problém duševného zdravia
Dôležitou otázkou zostáva, či by aj dokonale fungujúci zákaz skutočne priniesol očakávané výsledky. Časť verejnosti predpokladá, že viac času na sociálnych sieťach automaticky znamená horšie psychické zdravie tínedžerov. Výskumy však ukazujú oveľa zložitejší obraz.
Rozsiahle analýzy síce našli spojenie medzi používaním sociálnych sietí a horšou psychickou pohodou, no táto súvislosť bola veľmi slabá. Samotný čas strávený online preto zrejme nevysvetľuje problémy mladých ľudí tak jednoznačne, ako sa často prezentuje.
Novšie výskumy naznačujú, že dôležitá nie je iba dĺžka používania, ale najmä spôsob, akým deti sociálne siete využívajú.
Dlhodobá štúdia s viac ako 100-tisíc austrálskymi tínedžermi ukázala, že neexistuje jednoduchý vzorec, podľa ktorého by viac času na sociálnych sieťach vždy znamenalo horšiu psychickú pohodu.
Najlepšie výsledky mali mladí ľudia, ktorí používali sociálne siete primerane. Horšie dopadli tí, ktorí na nich trávili priveľa času, ale prekvapivo aj skupina, ktorá ich nepoužívala vôbec.
Najmä u starších chlapcov sa ukázalo, že úplné odstrihnutie od sociálnych sietí môže viesť k slabšiemu kontaktu s rovesníkmi.
Podobné výsledky priniesla aj britská štúdia sledujúca 25-tisíc detí vo veku 11 až 14 rokov počas troch školských rokov. Vedci nenašli výraznú súvislosť medzi intenzitou používania sociálnych sietí a neskoršou úzkosťou či depresiou.
Problém nemusí byť v sieťach, ale v dôvodoch ich používania
Odborníci zároveň upozorňujú, že väčšina výskumov ukazuje iba súvislosti, nie jednoznačnú príčinu. Nie je preto isté, či sociálne siete spôsobujú psychické problémy, alebo či ich viac využívajú deti, ktoré už nejaké ťažkosti riešia.
Mladí ľudia môžu na internete hľadať podporu, kontakt alebo únik pred problémami v reálnom živote. Plošný zákaz podľa kritikov túto individuálnu situáciu nerozlišuje a rieši všetkých používateľov rovnakým spôsobom.
Podobným smerom sa vydáva aj Slovensko. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pripravilo návrh zákona o ochrane maloletých v digitálnom priestore, ktorý počíta s vekovou hranicou 15 rokov pre prístup k rizikovým digitálnym službám a s overovaním veku prostredníctvom európskej digitálnej identity.
Koaličný Hlas-SD zároveň navrhuje hranicu 16 rokov, pričom mladí vo veku 16 až 18 rokov by mali mať automaticky nastavený chránený režim so súkromným profilom či obmedzeným zdieľaním údajov.
O presnej hranici však nepanuje zhoda. Poslankyňa Mária Kolíková upozorňuje, že vek 16 rokov môže byť príliš prísny aj vzhľadom na to, že trestnoprávna zodpovednosť na Slovensku začína už od 14 rokov.
Európa chce riešiť aj návykový dizajn platforiem
Téma regulácie sociálnych sietí sa čoraz viac rieši aj na úrovni Európskej únie. Európsky parlament podporil jednotnú vekovú hranicu 16 rokov pre sociálne siete, video platformy aj AI chatboty, pričom Európska komisia pracuje aj na nástrojoch na bezpečné overovanie veku bez zbytočného zhromažďovania osobných údajov.
Rozdiel oproti austrálskemu modelu spočíva v tom, že európsky prístup sa nezameriava iba na vek používateľov. Pozornosť venuje aj samotnému dizajnu platforiem – teda funkciám, ktoré majú používateľov udržať online čo najdlhšie.
Práve regulácia týchto mechanizmov môže byť podľa odborníkov účinnejšia než samotný plošný zákaz, pretože rieši konkrétne správanie platforiem namiesto jednoduchého obmedzenia vekovej skupiny.
