Proces stanovenia poplatku je komplexný a viacfázový. Najskôr sa navrhne a vypočíta potrebná suma, potom sa kontroluje a prepočítava, často dochádza k jej zníženiu, a až po všetkých týchto úpravách komisia vydá konečné odporúčanie. Tento systém má zabezpečiť, aby výška poplatkov skutočne zodpovedala potrebám verejnoprávnych televízií a rozhlasových staníc, pričom sa pritom zachováva nezávislosť rozhodovania od politických zásahov.
Keď komisia odporúča zvýšenie poplatku, všetkých šestnásť spolkových krajín musí návrh schváliť. Jediným oprávneným dôvodom na námietku je, že navrhované zvýšenie by predstavovalo nadmernú finančnú záťaž pre obyvateľov konkrétnej krajiny. Podľa Thomassovej takýto postup zaručuje politickú nezávislosť financovania nemeckých verejnoprávnych médií.
Nevýhodou systému je však jeho zložitosť a nutnosť jednotného súhlasu všetkých spolkových krajín. V roku 2020 napríklad Sasko-Anhaltsko odmietlo schváliť plánované zvýšenie poplatku, čo vyústilo až do zásahu Spolkového ústavného súdu. Ten rozhodol, že zablokovanie hlasovania bolo protiústavné, a poplatky sa nakoniec museli zvýšiť.
V súčasnosti sa očakáva, že verejnoprávne médiá opäť predložia návrh na zvýšenie poplatkov, pričom sa môže vyskytnúť viac krajín, ktoré s týmto krokom nebudú súhlasiť. To sa deje napriek tomu, že Nemci stále považujú svoje verejnoprávne médiá za dôveryhodné. Nálada verejnosti však postupne začína byť kritickejšia, čo je podľa Thomassovej čiastočne dôsledkom rastúceho vplyvu pravicovo populistickej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) a tiež kritiky zo strany konzervatívnych médií.
Mediálna odborníčka Thomassová dodáva, že hoci nie je isté, či by v Nemecku dokázali stovky či tisíce ľudí vyjsť do ulíc na podporu verejnoprávnych médií, ako to bolo v marci v Česku na Letnej, stále existuje skupina občanov, ktorí sa o zachovanie nezaujatého a kvalitného vysielania aktívne zaujímajú. Ide najmä o ľudí z oblasti kultúry, vedy a tých, ktorí sú ochotní brániť televíziu a rozhlas pred politickými zásahmi.
Slovensko zrušilo koncesionárske poplatky
Dlhé roky boli hlavným pilierom financovania verejnoprávneho vysielania na Slovensku tzv. koncesionárske poplatky, teda mesačné úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS), píše Refundo.sk.
Tieto poplatky platili všetky domácnosti a zamestnávatelia, ktorí mali pripojený elektrický odber, bez ohľadu na to, či vlastnili televízor alebo rádio. Ich výška sa od roku 2003 nezmenila a bola 4,64 € mesačne. Cieľom tohto modelu bolo zabezpečiť nezávislé financovanie verejnoprávnych médií bez priamej závislosti od štátneho rozpočtu.
Kľúčová zmena nastala v lete 2023, keď parlament schválil zrušenie povinnosti platiť koncesionárske poplatky s účinnosťou od 1. júla 2023. Od tohto dátumu občania už nemusia platiť tieto mesačné úhrady a ich financovanie prestalo byť priamym zdrojom príjmov pre RTVS. Po zrušení koncesionárskych poplatkov sa financovanie Verejnej RTVS presunulo priamo do štátneho rozpočtu. Parlament schválil model, podľa ktorého verejnoprávny vysielateľ dostáva príspevok vo výške určitého percenta z hrubého domáceho produktu (0,17 % HDP), čo má zabezpečiť stabilný a zákonom garantovaný príjem, informuje STVR.
Zahraničné skúsenosti teda ukazujú, že financovanie verejnoprávnych médií je vždy kompromisom medzi dostupnosťou pre občanov, politickou nezávislosťou a ekonomickou udržateľnosťou. Česko stojí pred rozhodnutím, akou cestou sa vydať, pričom rôzne modely majú svoje výhody aj úskalia, a ich správne nastavenie môže zásadne ovplyvniť dôveru verejnosti aj kvalitu novinárskej práce.
