Otázka financovania verejnoprávnych médií vyvoláva diskusie naprieč celou Európou. V Česku sa aktuálne hovorí o zmene modelu, ktorý je ešte založený na tradičných koncesionárskych poplatkoch. Vláda Andreja Babiša signalizovala, že plánuje reformu systému, avšak konkrétne kroky zatiaľ nepredstavil ani minister kultúry Oto Klampiar, ani iní zodpovední činitelia.
Česko patrí medzi malé množstvo európskych krajín, ktoré stále vyberajú koncesionárske poplatky. Diskutuje sa o alternatívach, pričom skúsenosti zo zahraničia ukazujú rozličné prístupy k financovaniu verejnoprávnych televízií a rozhlasov. V praxi ide najmä o to, ako zabezpečiť stabilný príjem pre médiá, aby dokázali plniť svoju úlohu bez politického tlaku a zároveň zostali dostupné pre verejnosť, informuje portál Seznamzpravy.cz.
V súčasnosti sa v Česku spomína možnosť financovania priamo zo štátneho rozpočtu, čo by znamenalo koniec tradičného výberu koncesionárskych poplatkov. Už v marci predložil šéf Poslaneckej snemovne návrh zákona, ktorý by znížil alebo úplne zrušil povinnosť platiť poplatky seniorom nad 75 rokov, nezaopatreným mladým ľuďom do 26 rokov, firmám či občanom so zdravotným postihnutím. Takýto krok by pre Českú televíziu a Český rozhlas znamenal až tretinový pokles príjmov, pričom podľa riaditeľov oboch inštitúcií by museli hospodáriť s menšími čiastkami než pred nedávnym zvýšením poplatkov v máji minulého roka.
Špeciálna fínska daň
Vo Fínsku zabezpečuje verejnoprávne vysielanie spoločnosť YLE, ktorá vznikla podľa britského modelu BBC už v roku 1926. Od roku 2012 je financovaná prostredníctvom špeciálnej dane vymeranej zo všetkých daňových príjmov, ktorá je limitovaná na maximálne 160 eur ročne. Oslobodení sú tí, ktorí zarábajú menej ako 15-tisíc eur ročne. Tento systém odstránil politické spory o výške poplatkov a zabezpečuje predvídateľné financovanie, pričom inflácia sa zohľadňuje pravidelne. Napriek tomu YLE čelí kritike z dvoch strán.
Komerčné médiá dlhodobo upozorňujú, že YLE svojim bezplatným obsahom, financovaným z peňazí daňových poplatníkov, narušuje trhovú rovnováhu. Tvrdia, že by bolo spravodlivejšie, keby sa verejnoprávny vysielateľ sústredil iba na základné spravodajstvo alebo prípadne náboženské programy, a zvyšok nechal komerčným hráčom.
Rovnako sa ozývajú pravicoví a populistickí politici, ktorí vnímajú programy YLE ako politicky a ideologicky jednostranné, údajne presadzujúce hlavne ľavicovo-liberálne hodnoty. Podľa nich je nevyhnutné, aby sa vo vysielaní viac priestoru dostalo aj názorom, ľuďom a myšlienkam, ktoré reprezentujú ich politický smer.
Kombinácia tlaku zo strany komerčných médií a požiadaviek pravicových politikov nakoniec viedla k zásahu do rozpočtu YLE. Medzi rokmi 2025 a 2027 sa financovanie znížilo približne o 15 percent. Aj napriek tomu, že prišlo k prepusteniu stoviek zamestnancov, vysielanie podľa odborníka Hannu Nieminena stále spĺňa zákonom stanovené kritériá a zachováva svoju funkciu verejnej služby.
Financovanie z francúzskeho rozpočtu
Vo Francúzsku sa v roku 2022 zrušili koncesionárske poplatky, a odvtedy sú verejnoprávne médiá financované priamo zo štátneho rozpočtu. Podľa Pavola Szalaia, riaditeľa pražskej kancelárie organizácie Reportéri bez hraníc, tento krok mal populistický charakter a bol iniciovaný prezidentom Emmanuelom Macronom. Szalai upozorňuje, že francúzsky model financovania verejnoprávnych médií nie je ideálny a skôr sa podobá na improvizáciu. Posledné štyri roky fungujú médiá v podmienkach provizória, vláda síce sľubovala zavedenie udržateľného systému, no prakticky sa do dnešného dňa nepodarilo zaviesť jasný a stabilný model financovania.
Ako Szalai podotýka, dočasné opatrenia často pretrvávajú dlhšie, než sa pôvodne plánovalo. Tak sa aj pôvodne dočasné zrušenie koncesionárskych poplatkov v roku 2022 stalo trvalou praxou. Tento prístup navyše podľa jeho názoru nerešpektuje ani európske normy, najmä zákon o slobode médií, ktorý vyžaduje, aby štáty zabezpečili predvídateľné, adekvátne a dlhodobo udržateľné financovanie verejnoprávnych médií.
Organizácia Reportéri bez hraníc (francúzsky Reporters sans frontières) vznikla vo Francúzsku v roku 1985 a dodnes má sídlo v Paríži. Jej poslaním je monitorovať a chrániť slobodu médií a novinárov po celom svete. Organizácia upozorňuje na útoky na novinárov a pravidelne vydáva celosvetový index slobody médií. Podľa rebríčka za rok 2025 sa sloboda tlače nachádza v globálnom meradle v náročnej situácii a mnohé médiá majú problém udržať sa finančne nezávislé od politických síl, inzerentov či vplyvných subjektov.
V roku 2026 francúzske verejnoprávne médiá hospodárili s rozpočtom približne 3,86 miliardy eur. Parlament pritom za posledné dva roky tento rozpočet znížil o približne štyri percentá. Szalai upozorňuje, že hoci by sa dalo argumentovať úsporami, toto zníženie nebolo dostatočne zdôvodnené.
Szalai tiež poukazuje na postupne sa objavujúce náznaky autocenzúry medzi novinármi vo verejnoprávnych médiách. Vyznačujú sa tým, že si uvedomujú, že ich financovanie nie je garantované a môže byť ovplyvnené tým, ako informujú o aktivitách vlády. Napriek tomu francúzske verejnoprávne médiá stále zachovávajú vysokú mieru nezávislosti a produkujú kvalitnú žurnalistiku. Francúzsky rozhlas a televízia patrí medzi lídrov na trhu a tešia sa značnej dôvere verejnosti. Szalai však upozorňuje, že neistý a nepredvídateľný systém financovania môže túto situáciu kedykoľvek ohroziť.
Nemecké koncesionárske poplatky
V Nemecku, podobne ako v Česku, sa na prevádzku verejnoprávnych médií vyberajú koncesionárske poplatky, hoci systém funguje odlišne. Podľa Barbary Thomassovej, bývalej profesorky na Inštitúte mediálnych štúdií Porúrskej univerzity v Bochume, výšku poplatkov určuje nezávislá komisia, ktorá zastupuje všetkých šestnásť spolkových krajín.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
