Víťazom parlamentných volieb v Slovinsku sa stalo vládnuce Hnutie Sloboda (GS), ktoré vedie premiér Robert Golob.
- AKTUALIZOVANÉ: 23.03.2026, 08:18
Víťazom nedeľňajších parlamentných volieb v Slovinsku sa stalo vládnuce stredoľavicové liberálne Hnutie Sloboda (GS) premiéra Roberta Goloba.
Obyvatelia krajiny rozhodovali o novom zložení parlamentu počas nedele, pričom volebné miestnosti boli otvorené od siedmej hodiny ráno až do večernej devätnástej hodiny.
Golobovo hnutie získalo 28,6 percenta hlasov. Spolu so svojimi ľavicovými koaličnými partnermi však stratilo parlamentnú väčšinu. Na druhom mieste skončila pravicová Slovinská demokratická strana (SDS) premiéra Janeza Janšu, ktorá dostala 28,1 percenta hlasov. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
Prepočítajú každý hlas
Golobovo hnutie bude mať podľa štátnej volebnej komisie v 90-člennom parlamente 29 poslancov, SDS o jedného menej. To indikuje náročný proces formovania vlády, keďže ani ľavicový, ani pravicový blok nemajú väčšinu 46 kresiel.
Golob vládol posledné štyri roky v koalícii so Sociálnymi demokratmi (SD) a stranou Ľavica (Levica), ktoré získali 6,7 percenta hlasov a šesť kresiel, respektíve 5,6 percenta hlasov a päť kresiel.
Janšov tradičný koaličný partner, konzervatívna strana Nové Slovinsko (NSi), získala 9,3 percenta hlasov a deväť kresiel. Napriek tomu sa 59-ročný Golob vyhlásil za víťaza volieb.
Voliči podľa neho dali svoj hlas „demokracii, nielen Hnutiu Sloboda“, povedal v nedeľu večer v sídle GS v hlavnom meste Ľubľana. Sľúbil, že počas svojho ďalšieho funkčného obdobia zabezpečí „lepšiu budúcnosť pre všetkých“.
Janša naznačil, že má v úmysle napadnúť tesný výsledok volieb. „Prepočítame každý hlas z každej volebnej miestnosti,“ citovala ho agentúra STA.
Demokraciu a suverenitu nemožno považovať za samozrejmosť
Tesný výsledok volieb sa očakával. Hoci SDS v prieskumoch verejnej mienky dlho viedla, liberáli sa na ňu dotiahli.
Golob je v politike nováčik. Za jeho pôsobenia boli v Slovinsku legalizované manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Jeho vláda bola tiež jednou z mála v EÚ, ktorá označila operáciu izraelskej armády v Pásme Gazy za genocídu.
Golob vo volebnej miestnosti vyhlásil, že „demokraciu a suverenitu Slovinska už nemožno považovať za samozrejmosť“.
Janša bol premiérom od roku 2004 tri funkčné obdobia, no vo voľbách v roku 2022 ho jednoznačne porazilo Golobovo GS. Podporuje amerického prezidenta Donalda Trumpa a je spojencom maďarského premiéra Viktora Orbána.
Predčasné hlasovanie využilo menej voličov
O hlasy voličov sa tentoraz uchádzalo celkovo 18 kandidátskych listín. Svoje právo voliť mohlo využiť približne 1,7 milióna občanov. Časť voličov využila možnosť hlasovať ešte pred samotným volebným dňom.
Predčasné hlasovanie prebiehalo od utorka do štvrtka, pričom túto možnosť využilo približne 4,8 percenta oprávnených voličov. V porovnaní s voľbami spred štyroch rokov ide o pokles, keďže vtedy takto hlasovalo približne 7,7 percenta ľudí.
Predvolebná kampaň sa v posledných týždňoch niesla v napätej atmosfére. Objavili sa totiž podozrenia zo zahraničného zasahovania do politického diania. V tejto súvislosti sa spomínala najmä Slovinská demokratická strana a izraelská súkromná spravodajská a poradenská spoločnosť Black Cube.
Pozornosť vyvolalo stretnutie lídra SDS Janeza Janšu so zástupcom tejto firmy Giorom Ejlandom, ktorý v minulosti zastával významnú funkciu predsedu izraelskej rady národnej bezpečnosti.
Očakával sa tesný súboj
Silnou témou predvolebných diskusií sa stala aj sociálna politika, najmä otázka postavenia rómskej menšiny v krajine.
Vláda premiéra Goloba čelila kritike, že Rómov v niektorých prípadoch prezentuje ako bezpečnostný problém. Na druhej strane Janez Janša upozorňoval na to, že podľa jeho názoru majú Rómovia v niektorých oblastiach výhodnejšie postavenie, keďže sa na nich uplatňujú odlišné pravidlá v otázkach práv a rovnosti.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky pred samotným hlasovaním sa očakával najmä tesný súboj medzi vládnucim Hnutím Sloboda a opozičnou Slovinskou demokratickou stranou. Zahraničné médiá pritom poukazovali aj na politické smerovanie Janšu, ktorého britský denník The Guardian v minulosti označil za spojenca bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
