Vojna na Ukrajine opäť rozdelila americkú politickú scénu. Snemovňa reprezentantov schválila návrh zákona, ktorý počíta s ďalšou miliardovou pomocou pre Kyjev a novými tvrdými sankciami voči Rusku. Návrh však čaká náročná cesta Senátom a možný stret s prezidentom Donaldom Trumpom. Medzitým ruský prezident Vladimir Putin odmietol obavy Západu z možného útoku na krajiny NATO a označil ich za zámernú provokáciu.
Dolná komora amerického Kongresu vo štvrtok (4. júna) podporila návrh zákona, ktorý má zabezpečiť pokračovanie finančnej a bezpečnostnej podpory Ukrajiny. Za legislatívu hlasovalo 226 zákonodarcov, proti ich bolo 195.
Návrh podporili všetci demokrati, ku ktorým sa pridalo 18 republikánov a jeden nezávislý člen Snemovne reprezentantov. TASR o tom informovala s odvolaním sa na agentúry AP, DPA a Reuters.
Miliardy dolárov pre Ukrajinu a tvrdší postup voči Rusku
Schválený návrh počíta s viac ako jednou miliardou dolárov na bezpečnostnú a povojnovú obnovu Ukrajiny. Ďalších osem miliárd dolárov by Kyjev mohol získať formou pôžičiek.
Súčasťou balíka sú aj nové sankcie a obchodné obmedzenia voči Rusku. Zasiahnuť by mali finančný sektor, ropný a ťažobný priemysel, ako aj konkrétnych ruských predstaviteľov.
Podľa agentúry AP je výsledok hlasovania zároveň prejavom rastúcej nespokojnosti časti amerických politikov s prístupom prezidenta Donalda Trumpa k vojne na Ukrajine.
Ďalší spor Kongresu s Trumpom
Ide už o druhý významný zahraničnopolitický rozkol medzi Snemovňou reprezentantov a Bielym domom v priebehu jediného týždňa.
Len deň pred hlasovaním o Ukrajine poslanci prijali uznesenie, ktorého cieľom je ukončiť americké vojenské operácie proti Iránu. Aj v tomto prípade návrh iniciovali demokrati a podporila ho časť republikánov.
Napriek úspechu v Snemovni nemá návrh na podporu Ukrajiny vyhraté. Aby sa stal platným zákonom, musí ho schváliť aj Senát.
Ak by legislatíva prešla aj hornou komorou Kongresu, podľa agentúry Reuters by ju prezident Trump s veľkou pravdepodobnosťou vetoval.
V čase, keď mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou stagnujú a boje pokračujú, sa pritom americká pomoc Ukrajine v posledných mesiacoch výrazne spomalila. Washington navyše čoraz viac sústreďuje svoju pozornosť na situáciu okolo Iránu.
Putin označil varovania Západu za provokáciu
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok ostro odmietol tvrdenia západných krajín, podľa ktorých by Moskva mohla v budúcnosti zaútočiť na členské štáty NATO.
Počas stretnutia so zástupcami medzinárodných médií na okraji Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra vyhlásil, že takéto obvinenia nemajú opodstatnenie. „Podľa môjho názoru to však nie je len nezmysel – je to zámerná provokácia,“ povedal Putin.
Ruský líder tvrdí, že západné vlády vedome vytvárajú obraz hrozby, ktorá podľa neho v skutočnosti neexistuje. „V skutočnosti vôbec neexistuje,“ vyhlásil Putin na adresu údajných obáv z ruskej agresie.
Podľa jeho slov je cieľom takýchto varovaní presvedčiť občanov západných krajín, aby podporili vyššie výdavky na obranu.
„Donútiť obyvateľov ich vlastných krajín, aby vynakladali viac peňazí na obranu,“ uviedol ruský prezident.
Európanom adresoval otázku: Načo by Rusko útočilo?
Putin zároveň vyjadril prekvapenie nad tým, že časť európskej verejnosti týmto varovaniam verí.
„Bolo by to smiešne, keby to nebolo také smutné… Každý, kto si myslí, že Rusko by mohlo zaútočiť na územie NATO, by sa mal sám seba spýtať: Načo?“ skonštatoval.
Západné krajiny však podobné vyhlásenia prijímajú s rezervou. Pripomínajú totiž, že Kremeľ ešte pred začiatkom rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 opakovane popieral, že sa pripravuje na vojenský útok.
