Venezuelské ulice dnes dýchajú inou atmosférou. Predseda Národného zhromaždenia Jorge Rodríguez oznámil správu, na ktorú tisíce rodín čakali roky.
Do tohto piatka opustí brány väzníc 300 osôb zadržiavaných z politických dôvodov. Informuje o tom agentúra TASR.
Proces prepúšťania nie je jednorazovou akciou. Úrady ho rozdelili na viacero dní, aby zabezpečili hladký priebeh amnestie.
Rodríguez potvrdil, že štát sa rozhodol ísť nad rámec bežných zákonných povinností.
Zoznam mien je pestrý. Slobodu získajú maloletí, ale aj seniori, ktorí už oslávili sedemdesiatku. Štát sa zmiloval aj nad ľuďmi s vážnymi zdravotnými problémami. Mnohí z nich strávili v celách dlhé mesiace bez reálneho súdneho procesu.
Príkladom drsných represií bola mladistvá Samantha Hernándezová, posledná neplnoletá politická väzenkyňa v krajine, ktorú jednotky DGCIM násilne odvliekli z domu jej starých rodičov 19. novembra 2025 len preto, že jej brat Cristian je disidentským dôstojníkom, píše runrun.es. Jej zúfalú situáciu v decembri 2025 verejne odsúdil Jørgen Watne Frydnes počas ceremoniálu odovzdávania Nobelovej ceny za mier v Osle.
Reformy pod drobnohľadom Washingtonu
Súčasné dianie v Caracase nie je náhodné. Dočasná prezidentka Delcy Rodríguezová odštartovala sériu zmien, ktoré majú krajinu vrátiť na demokratickú mapu. Všetko sa to deje pod pozorným dohľadom Spojených štátov.
Zlom nastal v januári tohto roka. Washington vtedy pomohol vyviesť z krajiny Nicolása Madura, čím sa uvoľnila cesta pre novú administratívu. Amnestia pre politických väzňov bola podmienkou, ktorú nová vláda prijala už vo februári.
Táto operácia s krycím názvom Absolute Resolve sa uskutočnila 3. januára 2026 pred svitaním, kedy americké sily bombami umlčali obranu a Madura s manželkou Ciliou Floresovou odviezli na vojnovú loď USS Iwo Jima.
Obaja zajatci boli dopravení do New Yorku, kde čelia obvineniam z narkoteroristického sprisahania. Ako informuje aj portál Times of Israel, Delcy Rodríguezová bola do úradu prezidentky dosadená 5. januára 2026 a hoci najprv označila zásah za agresiu so sionistickým pozadím, rýchlo pristúpila na Trumpov plán.
S cieľom stabilizovať rúcajúcu sa ekonomiku povolila americkým ropným korporáciám ako ExxonMobil či Chevron vstup do národného priemyslu. Podľa venezuelanalysis.com, súčasne nadviazala kontakt s Menovým fondom a Svetovou bankou po rokoch zmrazených vzťahov.
Legislatíva o odpustení trestov sa stala dôležitým pilierom novej éry. Štát sa snaží ukázať svetu prívetivejšiu tvár. Rodríguez zdôraznil, že toto gesto má byť náležite ocenené medzinárodným spoločenstvom. „Od nikoho nič nežiadame,“ podotkol počas tlačovej konferencie.
Staré rany sa začínajú hojiť
Medzi tými, ktorí tento týždeň uvidia slnko bez mreží, sú aj postavy z hlbokej minulosti. Ide o bývalých policajných dôstojníkov. Ich mená sa spájajú s dramatickými udalosťami z apríla 2002, keď došlo k pokusu o zosadenie Huga Cháveza.
Oslobodenie sa dotklo aj ľudí z ropného priemyslu. V utorok opustilo cely 16 väzňov, ktorí čelili obvineniam z trestnej činnosti v tomto sektore. Vláda ich prepustením vysiela signál o zmierení naprieč celou spoločnosťou.
Rodríguez spomenul aj konkrétne ľudské osudy. Hovoril o šestnásťročnom dievčati a žene v pokročilom veku. Štát deklaruje, že mu ide o spravodlivosť, nie o politickú pomstu.
Rozporuplná štatistika väzenských ciel
Hoci je správa o prepúšťaní pozitívna, čísla vyvolávajú otázniky. Organizácia Foro Penal, ktorá situáciu monitoruje, uvádza svoje dáta. Podľa nich sa od januára dostalo na slobodu takmer 800 ľudí.
Z tohto počtu však zákon o amnestii priamo pomohol len 186 osobám. Zvyšok prepustili inými právnymi cestami. Tieto štatistiky stoja v kontraste s tým, čo tvrdí ministerstvo vnútra.
Oficiálne vládne zdroje operujú s oveľa vyššími číslami. Tvrdia, že amnestie zasiahli životy viac ako 8 000 ľudí. Väčšina z nich však nebola priamo vo väzbe, ale podliehala podmienečnému prepusteniu. Iba 314 z nich malo reálne opustiť výkon trestu odňatia slobody.
