Leto by malo byť obdobím oddychu, zážitkov a času stráveného s blízkymi. Namiesto toho sa však obrazovky často stávajú hlavným spoločníkom detí aj dospelých. Psychológovia upozorňujú, že nejde len o počet hodín pri mobile či televízii, ale najmä o to, čo nám technológie v živote nahrádzajú.
Počas prázdnin mizne pevný školský režim a s ním aj prirodzená štruktúra dňa. Voľný čas tak môže veľmi ľahko vyplniť mobil, tablet alebo televízor. Krátke chvíle pri obrazovke sa pritom často nenápadne zmenia na hodiny strávené sledovaním obsahu, ktorý nám neprináša skutočný oddych ani nové zážitky.
Psychologička Martha Deiros Collado pre CNBC upozorňuje, že samotné obrazovky nie sú nepriateľom. Problém vzniká vtedy, keď začnú vytláčať pohyb, rozhovory, spoločné chvíle či obyčajnú nudu, ktorá je podľa odborníkov často priestorom pre kreativitu a nové nápady.
Nejde len o čas pri obrazovke, ale o to, čo kvôli nej strácame
Americká pediatrická akadémia dnes rodičom neodporúča sledovať iba počet hodín, ktoré dieťa strávi pri displeji. Dôležitejšia otázka znie: Čo obrazovka v jeho živote nahrádza?
Ak tablet spôsobí, že dieťa menej spí, trávi menej času vonku, menej sa hýbe, nečíta alebo sa menej rozpráva s rodinou, problémom nie je samotné zariadenie. Problémom je aktivita, ktorú z bežného života vytlačilo.
Rovnaký princíp platí aj pre dospelých. Autor knihy Indistractable Nir Eyal odporúča snažiť sa udržať rekreačný čas pri obrazovkách približne pod tromi hodinami denne. Nejde však o presnú hranicu, ale o uvedomenie si, koľko času technológie zaberajú.
Tri hodiny denne totiž predstavujú viac ako tisíc hodín ročne. To je množstvo času, ktoré by sa dalo využiť na šport, čítanie, učenie sa nových schopností alebo budovanie vzťahov.
Výskumy ukazujú súvislosť medzi obrazovkami a psychikou
Výskumy dlhodobo poukazujú na to, že nadmerné používanie obrazoviek môže súvisieť s viacerými problémami. U detí sa spája najmä s horším spánkom, menším množstvom pohybu, problémami so sústredením a vyšším rizikom úzkostných či depresívnych prejavov.
Veľká metaanalýza od IFP, ktorá zahŕňala takmer 300-tisíc detí, ukázala obojstranný vzťah. Deti, ktoré trávia viac času pri obrazovkách, mávajú častejšie sociálno-emocionálne problémy. Zároveň deti s týmito problémami často siahajú po obrazovkách ešte viac.
Ďalšie štúdie naznačujú, že pri viac ako štyroch hodinách rekreačného času denne rastie riziko úzkosti, depresie či problémov s pozornosťou. Veľkú úlohu pritom zohráva najmä nedostatok spánku a pohybu.
Obrazovky neovplyvňujú len deti
Ani dospelí nie sú voči nadmernému používaniu technológií imúnni. Dlhé hodiny strávené na sociálnych sieťach sú spájané s horšou kvalitou spánku, únavou očí, sedavým spôsobom života, vyšším stresom a pocitom psychického vyčerpania.
Odborníci preto neodporúčajú úplný zákaz technológií, ale skôr vedomé používanie. Cieľom nie je odstrániť obrazovky zo života, ale nájsť rovnováhu medzi digitálnym svetom a skutočnými aktivitami.
Najväčšia výzva pritom často nesmeruje k deťom, ale k dospelým. Ak rodičia počas spoločného jedla neustále kontrolujú telefón alebo večer trávia čas nekonečným scrollovaním, deti prirodzene preberajú rovnaký vzorec správania.
Najnovšia štúdia publikovaná vo Frontiers in Psychology ukázala, že deti rodičov, ktorí počas spoločného času často venujú pozornosť mobilu, sa častejšie cítia prehliadané a menej dôležité. Tento jav, označovaný ako phubbing, môže negatívne ovplyvniť ich pocit bezpečia aj sebavedomie, opisuje The Guardian.
Riešením pritom nemusia byť prísne zákazy. Odborníci odporúčajú položiť si jednoduchú otázku: Nenahrádza mi obrazovka niečo, čo je pre mňa alebo moje dieťa dôležitejšie?
Smartfón môže vytvoriť návyk podobný závislosti
Ako uvádza portál Veda na dosah, závislosť od smartfónov už dávno nie je iba obrazným pomenovaním, ale môže vykazovať znaky behaviorálnej závislosti podobne ako napríklad hazardné hranie.
Ľudia dnes trávia na zariadeniach v priemere niekoľko hodín denne a telefón kontrolujú desiatkykrát počas dňa. Nadmerné používanie smartfónov vedci spájajú s vyšším rizikom depresie, úzkosti, porúch spánku, bolestí krčnej chrbtice či zhoršenej schopnosti sústrediť sa.
Odborníci odporúčajú niekoľko jednoduchých krokov:
- Vytvorte fyzickú vzdialenosť: Telefón nemusí byť stále na dosah ruky. Ak ho odložíte do inej miestnosti počas práce alebo spánku, znížite počet automatických kontrol.
- Odstráňte zbytočné lákadlá: Vypnutie nepotrebných upozornení a odstránenie ikon sociálnych sietí z hlavnej obrazovky môže výrazne znížiť nutkanie aplikácie otvárať.
- Využite technológie vo svoj prospech: Aplikácie ako Space, Forest alebo Screentime môžu pomôcť sledovať čas strávený na zariadení a nastaviť si vlastné limity.
- Nahraďte digitálny stimul pohybom: Šport a pobyt v prírode patria medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť stres a obmedziť potrebu úniku do online sveta.
Ak má človek pocit, že používanie smartfónu už negatívne ovplyvňuje jeho psychickú pohodu alebo vzťahy, odborníci odporúčajú vyhľadať pomoc. Jednou z možností môže byť aj kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha odhaliť príčiny nutkavého správania a pracovať na jeho zmene.
