Kým niektorí ho označujú za brilantného analytika, iní hovoria o mužovi, ktorý má nezvyčajný talent odhadovať budúcnosť. Kanadsko-čínsky historik a pedagóg Xueqin Jiang sa v posledných mesiacoch dostal do centra pozornosti svetových médií a sociálnych sietí. Dôvod? Niekoľko jeho odvážnych geopolitických prognóz sa začalo nápadne podobať na realitu.
Práve preto si vyslúžil prezývku „čínsky Nostradamus“. Muž, ktorý sa dlhé roky venoval štúdiu histórie, veľmocenských konfliktov a politických stratégií, dnes priťahuje pozornosť státisícov ľudí po celom svete. A čím viac sa jeho predchádzajúce predpovede približujú skutočnosti, tým pozornejšie verejnosť sleduje aj jeho ďalšie vyjadrenia, píše Daily Star.
Absolvent prestížnej Yale University prevádzkuje mimoriadne populárny projekt Predictive History, v ktorom sa snaží vysvetľovať súčasné udalosti cez optiku historických paralel. Jeho videá sledujú takmer dva milióny ľudí a práve tam ešte v roku 2024 predstavil tri prognózy, ktoré v tom čase mnohým zneli ako odvážne špekulácie.
Prvou bola predpoveď návratu Donald Trump do Bieleho domu. V čase, keď sa o výsledku volieb stále intenzívne diskutovalo, Ťiang tvrdil, že Trump má výrazne väčšiu šancu na víťazstvo, než si mnohí analytici pripúšťajú. Keď sa táto prognóza naplnila, začali sa ľudia vracať aj k jeho ďalším vyjadreniam.
A práve tie vyvolali ešte väčší rozruch.
Historik totiž upozorňoval, že prípadný návrat Trumpa do prezidentského úradu môže výrazne zvýšiť riziko vojenského konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Podľa jeho názoru bolo napätie medzi oboma krajinami dlhodobo prítomné a zmena vo vedení Washingtonu mohla byť jedným z faktorov, ktoré by situáciu ešte viac vyostrili.
„Ak sa Trump opäť stane prezidentom, pravdepodobnosť vojny s Iránom výrazne narastie,“ upozorňoval ešte pred niekoľkými rokmi.
Dnes jeho priaznivci tvrdia, že práve táto prognóza bola ďalším dôvodom, prečo si získal povesť muža, ktorého predpovede nemožno ignorovať.
Najväčšiu pozornosť však vyvoláva jeho tretia a zároveň najodvážnejšia predpoveď. Ťiang totiž tvrdí, že prípadný rozsiahly konflikt by nemusel skončiť tak, ako si mnohí predstavujú.
„Myslím si, že ak by došlo k veľkej vojne, Spojené štáty by z nej nemuseli vyjsť ako víťaz. Takýto konflikt by mohol navždy zmeniť globálne rozloženie síl,“ uviedol.
Podľa jeho názoru je Irán podstatne komplikovanejším protivníkom, než sa na prvý pohľad zdá. Poukazuje na obrovské územie krajiny, náročný terén, logistické problémy a tiež na pripravenosť miestneho obyvateľstva.
„Aj keď by mohla jedna strana dosiahnuť rýchle vojenské úspechy, z dlhodobého pohľadu sa situácia môže obrátiť úplne iným smerom,“ myslí si historik.
Svoje úvahy pritom neopiera len o aktuálne dianie, ale predovšetkým o dejiny. Veľmi často pripomína príklady z minulosti, keď sa mocné ríše pustili do konfliktov, ktoré sa na začiatku zdali jednoduché, no napokon sa stali ich najväčšou slabinou.
Ako príklad uvádza známu sicílsku expedíciu starovekých Atén v rokoch 415 až 413 pred naším letopočtom. Vtedajší aténski lídri verili, že rozšíria svoj vplyv a upevnia svoje postavenie.
Namiesto triumfu však prišla katastrofa, ktorá výrazne prispela k oslabeniu jednej z najmocnejších civilizácií svojej doby.
„História nás opakovane učí, že sebavedomie veľmocí býva často ich najväčším nepriateľom,“ upozorňuje Ťiang.
Jeho prognózy nevznikajú náhodne. Na svojom kanáli pravidelne vysvetľuje, že kombinuje štúdium historických trendov, geopolitiky, ekonomiky a takzvanej teórie hier. Tá sa snaží analyzovať správanie jednotlivých aktérov v situáciách, kde rozhodnutie jednej strany ovplyvňuje reakciu druhej.
Veľkou inšpiráciou je pre neho aj koncept psychohistórie, ktorý preslávil spisovateľ Isaac Asimov vo svojej kultovej sérii Nadácia. Ide o myšlienku, že pri dostatočnom množstve údajov by bolo možné predvídať budúce správanie veľkých spoločností podobne, ako meteorológovia predpovedajú počasie.
„Zaujíma ma, či dokážeme pomocou poznania minulosti lepšie pochopiť budúcnosť a robiť múdrejšie rozhodnutia v súčasnosti,“ vysvetľuje historik filozofiu svojho projektu.
V posledných mesiacoch sa vo svojich videách intenzívne venuje aj samotnému Iránu. Tvrdí, že Teherán sa na potenciálnu konfrontáciu pripravoval dlhé roky a systematicky budoval svoje kapacity.
„Irán sa na takýto scenár pripravuje približne dve desaťročia. Nie je to krajina, ktorá by reagovala zo dňa na deň. Veľa svojich krokov plánovala veľmi dlho,“ uviedol.
Podľa neho sa konflikt neodohráva iba na bojisku. Významnú úlohu zohráva aj ekonomika, energetická bezpečnosť a kontrola strategických obchodných trás. Práve preto upozorňuje na možné dôsledky pre globálny trh s energiami a medzinárodný obchod.
„Ak by sa konflikt výraznejšie rozšíril, následky by nepocítil iba Blízky východ. Dopad by sa mohol preniesť do celého sveta prostredníctvom cien energií, dopravy a medzinárodného obchodu,“ myslí si.
Napriek tomu zostáva otázkou, či sa jeho najodvážnejšia prognóza napokon naplní. Samotný historik opakovane zdôrazňuje, že nepredpovedá budúcnosť s absolútnou istotou. Skôr sa snaží upozorňovať na scenáre, ktoré považuje za pravdepodobné na základe historických skúseností.
Jedno je však isté. Muž, ktorého ešte pred niekoľkými rokmi poznali najmä nadšenci histórie, sa dnes stal jedným z najsledovanejších komentátorov geopolitického diania. A keďže sa dve jeho výrazné prognózy už priblížili realite, svet bude pozorne sledovať, či sa trafí aj tentoraz.
